Ale tie veci, ktoré mi pripomínajú isté veci. Tie zvláštne pocity, ktoré prežívam pri každej jednej spomienke.
Keď som si rozbila hlavu a sľubovala mame aj Bohu, že už budem dobrá.
Keď som mala ovčie kiahne a písala som otcovi každý deň zoznam na nákup ktorý obsahoval všetky druhy sladkostí.
Keď som musela jesť taký hnusný liek a vyjednávala som s mamou, že ho zjem, ALE iba ak si budem môcť kúpiť lízatko za korunu. A tak sa stalo, že som bola v obchode častejšie ako doma.
Keď som bola chorá a cestou od doktorky mi mama vždy kúpila resanku. Tú resanku. Našu resanku. Resanku nášho mládi, žiadny seven days... pamätáte?
Pedro a jeho tetovačky, ktoré stáli za nič ale aj tak som bola vždy celá "potetovaná" a mama ma "drhla" celé večery márne...
Keď som šla na zápis do 1.triedy a ruky som mala kompletne popísane fixou, mama sa za mňa hambila, ale zapísali ma a tak sa zo mňa stala usilovná prváčka, vždy ku mne učiteľa dala posadiť najhorších chalanov aby som na nich dobre vplývala a ja som im nosila bratrancove autíčka aby už nevyrušovali
Keď som dostala moju prvú 5, bola som druháčka a mala som problém s podstatnými menami. Na čo, moja mama reagovala zvláštne a v celom šlabikári som musela podčirkovať podstatné mená. Šlabikár, naša biblia !
Nikdy už nebude nič také aké bolo.... O tom je život, ale, verím že tieto moje spomienky sú podobné tým vašim, že my všetci čo teraz dospievame sme sa narodili v tých ozaj najlepších rokoch, ked technika bola na bode mrazu a my sme utekali zo škôlky (teda aspon ja) , a zažili sme to, čo chceme aby zažili aj naše deti. Ozaj si to prajem, aby moje dieťa vedelo, čo sú to pády a modriny, šťastie z lízatka a kreslenie kriedou na chodník...
Blog
Komentuj
7 komentov k blogu
2
Resanka. Pamätám si ako som to lepila dedkovi na šatník. Bolo tam také dievčatko a tie nálepky boli také dlhé.
Naše deti to asi ťažko zažijú, ale je to skor o výchove
Moja 5 ročná sestra sa už neteší z ničoho a to nechcem.. aby boli aj moje deti také náročné a nevďačné.
Naše deti to asi ťažko zažijú, ale je to skor o výchove
Moja 5 ročná sestra sa už neteší z ničoho a to nechcem.. aby boli aj moje deti také náročné a nevďačné.
3
Resanka, to si ešte pamätám asi, keď som mala ešte 4 roky a brat mi to vždy nosil zo školy z obedov alebo zo školského bufetu. A chutilo to podľa mňa omnoho lepšie ako terajšie seven days a chipicao a pod.
Aj kreslenie kriedou na chodník. To už teraz nikde nevidím. Nikoho nevidím vyliezať na strom tak ako som vyliezala ja s kamarátkami. Všetky deti teraz sedia doma pri počítačoch. :/
Aj kreslenie kriedou na chodník. To už teraz nikde nevidím. Nikoho nevidím vyliezať na strom tak ako som vyliezala ja s kamarátkami. Všetky deti teraz sedia doma pri počítačoch. :/
4
ja si zas pamätám, koľko som sa naplakala pri každom škrabanci a chraste na kolenách a lakťoch, že som ako chlapec a už ma nikto nikdy nebude chcieť. Aj tak som sa ale na tie stromy štverala a do večera hrala skrývačky a prestrelky a na modelky a neviemčovšetko ešte a naše mamy ani nevedeli, kde celé dni sme. Dohoda bola, že keď zazvonia v kostole na obed, prídeme jesť a keď zazvonia večer, prídeme domov. A vždy to fungovalo. Bez mobilu a bez permanentného dozoru nejakým rodičom, takže to bude msuieť fungovať aj pri mojich deťoch, nedopustím, aby mali "technické" detstvo.
5
No jo do nášho života prišla technika a hoci je užitočná šetko ostatné, ten skutočný život šiel do hája.
A možno budem znieť ako nejaká babka ale dnešné deti mi prídu hrozne nevychované a vulgárne.
Keby som ja v piatich rokoch povedala slová ako chod do p..., alebo si k..., atd. tak by som dostala od rodičov taký výprask jak nikto.A dnešné deti s tým nemajú žiadny problém Alebo popripade stále na ulici počujem rytmusove hlášky gŕŕ. Občas chcem naspäť staré dobré časy kedy sme sa chodili sánkovať a kopec vysánkovali tak že miesto snehu tam bol ľad,lezenie na obecné čerešne,kofolu za 6 korún,čítanie kníh,počúvanie dedkových platní na starom gramofóne,....
A možno budem znieť ako nejaká babka ale dnešné deti mi prídu hrozne nevychované a vulgárne.
Keby som ja v piatich rokoch povedala slová ako chod do p..., alebo si k..., atd. tak by som dostala od rodičov taký výprask jak nikto.A dnešné deti s tým nemajú žiadny problém Alebo popripade stále na ulici počujem rytmusove hlášky gŕŕ. Občas chcem naspäť staré dobré časy kedy sme sa chodili sánkovať a kopec vysánkovali tak že miesto snehu tam bol ľad,lezenie na obecné čerešne,kofolu za 6 korún,čítanie kníh,počúvanie dedkových platní na starom gramofóne,....
6
RESANKAAAA!!!!! juuuuuuuj.... nič nie je krajšie ako staré dobré detské šasy vtedy boli iné problémy, ako tieto hlúposti, čo musíme riešiť v puberte
7
aj ja pamätám Resanku ! raz sme mali aj vystúpenie v škole a mňa zvolili za resanku a mala som na sebe biele tričko s velkym farebným nápisom RESANKA a keď sme spievali pesničku tak som rozhadzovala resanky do publika
Napíš svoj komentár
pamätám si, že nás niekedy v tretej triede učiteľka rozsadila a ku každej z nás dala jedného chalana s tým, že to nie je naša vina, ale oni dvaja by nemali sedieť spolu a ja som jej to strašne zazlievala, lebo som nechápala, čo ja mám s nimi dvomi, že musím byť trestaná :/