Keď...

Keď čestný si v dňoch svojho žitia
a faloši sa chrbtom otočíš.
Keď žiješ, všetko naplno cítiac,
keď sám seba pochopíš.

Keď neohnú sa tvoje kolená,
keď život, niekedy pes,
hádže ti pod nohy polená
a ty pretrpíš, hoc je to des.

Keď nezloží ťa bolesť srdca, tela,
keď vydržíš v búrke stáť,
keď v žilách ti prúdi láska vrelá
a aj nepriateľ ti je brat.

Keď myslíš na ostatných,
na svet okolo pred sebou samým,
keď nevydáš ani jediný vzdych,
aj keď za ostatných prijímaš rany.

Keď zrada ťa naučí poznávať priateľov
a nezanevreieť na celý svet,
keď neutekáš pred krutou realitou,
nútiš sa urobiť rázny krok vpred.

Keď v tvojom srdci má hrdosť i pokora miesto
a v hlave ti zdravý rozum vládne,
keď úprimnosť je tvojou cestou
a k druhým sa nechováš chladne.

Keď nevidíš cudzie slová v tejto básni
a hľadáš ich celý vek,
otvoríš oči a zistíš, že svet je krásny,
tak vedz, že potom si človek.

 Úvaha

2 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu