Peťo chodil na týždňovky do Rakúska, veď pri malej a s mojou materskou sme potrebovali každú korunu. Hoci sme sa preto vídali len cez víkendy, nikdy som po ňom neprestala túžiť. S manželom nám to v posteli vždy perfektne klapalo. Presne vedel, ako ma uspokojiť. Dokonca si ani nespomínam, že by som pri ňom kedykoľvek musela predstierať orgazmus. Prvé týždne na materskej boli náročné, aj muž chodieval unavený, ale čas na milovanie sme si napriek tomu vedeli nájsť. Po troch rokoch však predsa nastúpila akási rutina. Alebo nás len oboch prešla chuť? Neviem presne.
Všetko sa to začalo pozvaním Petrovho kolegu na večeru k nám domov. Tak som sa zoznámila s Milanom, s ktorým sme si od prvého okamihu padli do oka. Bol to typ príťažlivosti, pri ktorom si poviete: Dobre. Pekný chlap, no a čo má byť? S mojím mužom si veľmi dobre rozumeli, takže aj k nám chodieval čoraz častejšie. Začali spolu dokonca chodiť na futbal.
Vždy, keď sme však ostali v miestnosti sami, len ja a Milan, bolo mi ako žene jasné, že nie je až taký super kámo, za akého sa vydáva. Flirtoval so mnou, jednoznačne. Najskôr ma to úprimne zaskočilo, tá trúfalosť, či drzosť. Potom som si na tie jeho rečičky nejako zvykla a snažila som sa obrátiť to proste na žart. V manželovej prítomnosti si ale nikdy nič také nedovolil.
Po jednom firemnom večierku sa vrátil Peťo spitý na mol. A to nie je všetko, bolo to v deň nášho výročia! Super darček, však? Milan ho priviezol a ako správny kamarát ešte aj obhajoval. Keď sme ho uložili, namiesto toho, aby som Milana odprevadila, zarozprávali sme sa a rozprávali sme vlastne až do rána.
Bolo to strašne zvláštne, hnevala som sa na manžela, zároveň mi bolo ľúto a v obývačke sedela s mužom, ktorý ma fyzicky strašne priťahoval, bol atraktívny, inteligentný, evidentne ma chcel dostať, ale po celú dobu som si hovorila, že sa to nikdy, nikdy nestane. Nemôže, veď mám zásady, nie som ako tie pipky, čo popri rodine v pohode zvládajú aj milenca. Pochopiteľne, nič sa tú noc nestalo. Milan nadránom odišiel, Peťo sa ďalší deň ospravedlnil, dostala som kvety a náhrdelník.
Lenže od toho dňa som sa nevedela zbaviť spomienky na tú atmosféru, aká sa vtedy medzi mnou a Milanom vytvorila. Môj muž bol len mojim druhým milencom a ja som to teraz začala ako žena pociťovať. Chcela som skúsiť niečo nové, hoci aj zakázané. Nakoniec sa to stalo. Manžel bol v Rakúsku, dcérka na prázdninách u svokrovcov.
Milan prišiel na kávičku. Žiadne okolky, výčitky sme si nedovolili. A sľúbili sme si, že sa to stalo prvý a posledný raz. Bolo to krásne a nebudem vám klamať, strašne som to ako žena potrebovala, ale hneď po tom som sa znenávidela sama sebe.
Odvtedy prešiel mesiac a pol. S Milanom sa jeden druhému vyhýbame. On síce nemá problém hrať akoby sa nič nestalo, ale ja áno. Aby som to spresnila, bola to jednorazová záležitosť, niečo, čo zmietlo to sexuálne napätie medzi nami. Ale teraz neviem ako ďalej. Manžel sa mi odcudzil, na druhej strane ho nechcem stratiť. Chcem mu to povedať a ubezpečiť ho, že to pre mňa nič neznamenalo, ale zároveň sa bojím, akú reakciu by to u neho vyvolalo. On je totiž neskutočne citlivý človek. Jedno však viem určite, takto to ďalej dlho nepôjde...
Je to možné?
Komentuj
Komenty k blogu
1
shelia
5. 2.febuára 2009 18:44
tak mu to nehovor, tak to bude najlepsie
2
ak mu to nepovies, budes sa trapit - a cim dalej, tym to bude horsie. ak mu to povies, budete sa trapit obidvaja.. a co je najhorsie, najviac to moze vplyvat na vasu dcerku. ty ho poznas najlepsie a ty by si mala vediet ako by prijal takuto spravu..
3
a este som nestihla pridat - btw.neschvalujem to, co si spravila!
4
no ja dufam, ze on sa zas vychrapal s tvojou kamoskou nech vies ake to je
Napíš svoj komentár