Je sobota ráno. Vonku sneží, moja noha v kely. Dnes som si myslela, že sním asi nebudem bol to asi najväčší strach, ktorý kedy mohol vzniknúť. Netrápilo ma, že koľko gratulantov príde netrápilo ma nič. Trápilo ma len jedno, že nebudem byť môcť s mojím najmilším. Ale ten strach upadol až poobede keď som sa rozhodla, že pôjdem na Mikuláša do dediny. Bolo mi aj tu jedno, že čo mám s kolenom, ale vedela som, že sa budem môcť stretnúť so sesternicou, s ktorou sme mali dohodnuté „rande“. Ako som naňu čakala odrazu stál niekto za ňou a nenápadne ma chytil okolo pliec.

Vonku bola strašná zima a ja krátka sukňa lesklé gate aby mi nebola veľká zima. Pončo tak nečudo, že somnou strašne drklovalo od zimy. Odrazu som pocítila strašné teplo. Poznala som tú vôňu toho človeka. Bol to môj najmilší, ktorého som vtedy chcela vidieť. Lenže nemohli sme nič aby sa nikdy nedozvedel, že je niečo medzi nami. A ešte aby sa to nedozvedeli rodičia. Jediné šťastie bolo, že môj miláčik tam bol na aute. Zavolala som sesternici, že na koľkú príde ku nám na moju oslavu. Povedala, že príde za nejakú hodinku a pol. Tak som bola úplne šťastná, že sním budem môcť aspoň tú nejakú hodinku, hodinku a pol pobudnúť.

Pre mňa to boli tie najkrajšie narodky aké kedy mohli byť. Bola som sním hodinku ale pre mňa to bola akoby večnosť. Lebo jak sa hovorí, že láska aj stromy pre náša. Tak v našom prípade to je, že láska aj domy aj ulice prenáša. Keď som sním tak ma nič netrápi len to, že koľko nám ostáva času. Nikoho asi nebudem mať tak rada ako jeho. Vďaka nemu som mala tie naj naj najlepšie narodky.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
cy3aha  4. 12. 2010 23:24
všetko najlepšie teda!!! verím, že to boli krásne narodeniny
Napíš svoj komentár