Ale tak to nieje to ohladne čoho tu píše...
Tak dám radšej niečo z reality čo sa stalo skutočne.
18. december ráno na budíku 4:20 a ja vstávam aby som stihla bus na 5:20 do Bratislavy. Nechápem, ale stále celý deň som myslela len a len na jedného chalana. Prišli sme k tete a ja som sa hrozne nudila tak išiel celý deň. Potom sme išli do obchodov nejaké somarinky pokúpiť a tak. Lenže mňa začal strašne bolieť zub. Tak preto sme sa museli vrátiť na byt aj tak nám už neostávalo veľa času do odchodu busu.
Tak potom nás bola kamarátka zaniesť na mlynské nivy. Ako sme schádzali dole schodmi tak mi len mama hovorí , že: „ VIDÍM BLONĎAVO-RYŠAVÚ HLAVU“ ja jej na to a čo je na tom. Ďalej pokračovala :“ A MÁ VRKOČ A JE TO CHALAN“. Ja som nechcela veriť vlastným ušiam keď som hento počula hneď som vedela že je to on. Ten, ktorého som chcela tak veľmi v ten deň stretnúť. Ja som bola v šoku zub ma hneď prestal bolieť. Bola som šťastná lebo ešte išiel aj na ten istý bus ako aj my. Lebo je ešte aj dokonca stej istej dediny ako aj ja. Ja som nevedela čo mám nato povedať proste nešlo to. Zišli sme dole schodmi a on hneď „ dobrý teta, ahoj“. Ja som bola úplne ale úplne hotová.
Ako sme nastupovali hovorila som mamine, že či môžem vybrať v buse miesto. Ona, že kludne chcela som byť k nemu čo najbližšie. Lenže za ním už bolo obsadené a nič pri ňom nebolo voľné. Tak som musela ísť do predšie bol odo mňa asi 4-5 lavíc neviem teraz presne. Ale to je jedno... celú cestu som si hladala výhovorku len aby som mohla naňho pozrieť. Nakoniec mi mama hovorí, že nech pozriem kde sedí Majkl. Som jej povedala, že kde sedí. A ona mi nato, že hybaj za ním. Proste ja som nechápala prečo, tak som sa jej nato opýtala. A ona „ZOBRALI BY SME HO DOMOV POTOM.“ Ja v totálnom šoku som v stala v Seredi a išla zaním. Prišla som zaním to bol prvý krát kedy som sa sním prvý krát normálne rozprávala. A ja hovorím doteraz bolo to, to najtrápnejšie čo som kedy mohla spraviť. Prišla som zaním a jediné čo somňa višlo bolo :ČAU. A on pozrel namňa a krásne sa usmial a povedal : AHOJ. Ja som bola v totálnom šoku ja som potom nejak zoseba dostala : AKO IDEŠ POTOM DOMOV. A on sa zase milo usmial a povedal : NA AUTE, BRAT PRÍDE PRE MŇA. A ja mu zase no dobre čau.
Kokos nikdy som sa tak trápne necítila ako vtedy. Potom celú cestu od Nitry sme kukali na seba a usmievali. Ako sme už vystúpili na našom mieste ako sme mali. Tak sa znovu usmial a povedal dovi ahoj. Ja som zas nevedela čo mu mám povedať tak som sa tiež len usmiala.
V pondelok v škole som vedela, že má prax tak, že nebude v škole. Ale v utorok to už bolo úplne ale úplne iné. Sedela som v škole na prízemí bolo mi jedno, že to bolo v prievane, ale čakala som na jednú jedinú chvíľu aby som videla len a len jeho. A v tom sa moja túžba splnila stál predo mnou a on hneď len SEVAS. A ja, že čoooooooooo to sa mi len sníva alebo je to realita a zas som so seba vykoktala len poondaté čau. Potom som hu v kuse stretala už mi s neho šibalo ale totálne.
V stredu sa to zase zopakovalo ale stým, že mi hovorila učiteľka, že hybaj pri Majkla ale ja som išla priňho. Ale nakoniec učiteľka povedala telo na telo. Ja som myslela, že hu dorazím... ale tak aj tak som sa sním potom „povadila“ lebo si robil somňa totálnu prdel.
Nechápem prečo som taká sprostá a nedokážem sa mu normálne odzdraviť alebo sa sním normálne porozprávať.
A vy mi prepáčte, že som nedala jeho práve meno, ale tak chápte neradá ho zverejnujem. ĎAKUJEM za pochopenie
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár