F*ck you and have a nice life... kto to povedal?

Uz páni Voskovec a Werich spievali v piesni slova: ... jednou jsi dole, jednou nahoře. Prečo ale je to tak a človek sa nemôže mať proste dobre, žiť šťastne.
Môžno aj preto, že mám šťastie na to, že mám fajn rodičov, dosť kamošov, kamošiek, fajn holku a niekoľko ľudí, ktorých naozaj považujem za svojich priateľov... možno práve preto stretávam ľudí, ktorí sú naštvaní na tento svet. Ľudí, ktorí by si aspoň podľa mňa zaslúžili od života viac ako len tápať v tme života a zakopávať o polená, ktoré im živoť pod nohy hádže. Alebo si ich tam hádžu nevedome sami?
Nie je to tak dávno, konkrétne včera som sa rozprával s jednou velmi peknou, milou dievčinou. Myslím, že aspoň ako tak viem odhadnúť človeka a táto dievčina mala dobre srdce, mladé oči a niečo ju veľmi trápilo. Jej trápením bol jej otec. Keď otec nie je doma, má ona, jej mama aj jej sestra pohodu, kľud a príjemne doma. Ale keď je doma aj muž v tejto domácnosti, minca sa otočí a je to všetko iné, len nie pohoda.
Osobne nepochopím ako môže jeden normálny chlap, otec, manžel biť svoje poklady, ktoré má doma. Priznám sa, že by som tú holku možno ani nedokázal plesknúť po zadku. Veď len tak. Nedokážem si predstaviť ako môže niekto takú milú, v srdci dobrú, osôbku biť. Asi som z inej doby alebo proste táto doba nie je pre mňa. Pripomína mi to stredovek... stredovek, či skôr dobu kamennú.

Boli tu, sú tu a bohužiaľ aj budú ľudia, ktorým život prichystá nie práve príjemný príbeh života.
Ľudia, ktorým pri kolíske stála nervôzna, nevrlá a neprajúca sudička, ktorá si pri nich kýchla a zakliala im život vetou: Fuck you and have a nice life...

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu