burka to odniesla, ostalo mokre.
Mokro pri ociach a smutok v tvari
Kdesi nad mrakmi predsa slnko ziari.
Slnko za mrakmi ukryva sa len,
v noci mi neprisiel ziaden sen.
V dne sen prist by mohol...
co mozem robit? mozno len trhnut si nohou.
Dva a jeden je vzdy tri,
a predsa ten treti tam nepatri.
Vzdy to tak bolo a vzdy to tak je.
Vsak myslienok kopy tvoria sta zaveje.
V zavejoch myslienok kracam a borim sa.
Jednu po druhej odhrnam prec.
Myslienky na teba, na nas...
Co bolo, bolo... minula vec.
Co bolo, to bolo, bolo to prijemne.
Ja som bol pri tebe a ty zas pri mne.
Len tak sa tulat a neriesit nic.
Co z toho ostalo?
Kto vlastne v tvojich ociach som.
Som viac, ci len kamosom?
Nie, nejdem trhat znova stehy na rane.
Len... by som rad vedel na com vlastne som.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár