Neviem,prečo tento zámer.. Klásť do cesty prekážky,ked sa to mohlo kľudne zaobísť bez toho. No stereotyp asi tiež nie je nič pre nás . Paradoxy..ah tak ich neznasam. Nie,o tie teraz nejde a pritom ide o ne vždy.
Škoda,že sa šťastie nedá uvedomiť v pravej chvíli,ale napríklad si uvedomíme,že vtedy tam to leto sme prežili najlepší deň/okamih v živote. Pozitívne je,že aj ked neskoro,ale predsa. Ale osobne sa mottom: radšej neskoro ako nikdy.neriadim. Pre mňa čo nebolo už nebude,aj ked napriek tomu v to budem nemo veriť, ale nikomu to nepoviem.
Nevadí,že sa k vám nedostavila pointa. Ak. Na prvom mieste sú vždy ľudské potreby,aké sebecke,no moja bola vypustiť niekam dáky nezmysel. (áno,neznášam slová ako:dáky,dakedy,dakde,ale nechcelasom sa opakovať).

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
marionette44  18. 1. 2012 18:55
Bohužiaľ je to tak, až neskro si uvedomujeme, o čo sme mali... A potom je už neskoro, aby sme si to užili...
Napíš svoj komentár