Prvýkrát ho videla cez okno. Priam šialenou rýchlosťou sa hnal okolo ich domu na skateboarde a pichlo ju pri srdci keď videla ako nebezpečne sa rúti na zábradlie. Zrazu začula náraz. Naklonila sa cez okno aby videla lepšie. Chlapec ležal na zemi. Laure sa rozšírili oči. Bože! Rútila sa dole schodmi a našťastie mala ako vždy vo vrecku vreckovky. Dostala sa ku chlapcovi okolo ktorého stála banda chlapcov na skateboardoch. Odstrčila ich aby sa dostala bližšie ku chlapcovi. Mal zatvorené oči a čierne oči mal od krvi. Laura sa mu snažila zotrieť krv z čela a rýchlo vyťukala na mobile číslo záchrannej služby. Zrazu si všimla že chlapec otvára oči. Mal krásne zelené oči ale pozrel na ňu z bolestným výrazom na tvári. "Pomôž mi!" zašepkal unavene a znova zavrel oči. Kým prišla sanitka, silno ho držala za ruku. Do sanitky nastúpila aj ona a celý čas chlapcovi niečo rozprávala. "Všetko bude dobre, všetko bude zase dobre..." horúčkovito šepkala a pomyslela si že ani netuší ako sa chlapec volá. O chvíľu sedela na ošúchanej lavičke a pila kapučíno z automatu ktoré jej vôbec nechutilo. O chvíľu vyšiel doktor a pýtal sa jej na chlapcovo meno. "No...ja...netuším. Dnes som ho videla prvý krát," odvetila Laura. Doktor na ňu pozrel akosi prekvapene. "Zachrániť človeka ktorého ani nepoznáš...si dobrý človek," usmial sa na ňu doktor. "A ako mu je?" spýtala sa.
"Celkom dobre. Neutrpel žiadne vážnejšie zranenia. Ale musí veľa oddychovať. Jediné slová čo nám dnes povie budú jeho meno a priezvisko," usmial sa doktor. Laura bola sklamaná. Doktor jej to hned videl na tvári. "Môžeš za ním ísť...ale nerozprávaj sa s ním, to by ho len vyčerpalo." Laura sa vdačne usmiala a vošla. Chlapec bol bledý ale mal otvorené oči. Prezrel si ju a usmial sa. Vtedy si Laura uvedomila celkom nový pocit. Bola zaľúbená! Podišla ku chlapcovi a mala strašnú chuť sa ho niečo opýtať. Ale nemohla. Chlapec si ju len prezeral a povedal zachrípnutým hlasom: "Ty si ma zachránila," usmial sa na ňu, ale akosi trpko. Dala si prst na ústa nech nehovorí. Chlapec pomaly prikývol a znova zavrel oči. Zrazu jej zazvonil mobil...musela ísť domov...či už chcela alebo nie.

Celý čas doma plakala a plakala. Zachránila chlapca, dokonca sa doňho zaľúbila. A nevie ani jeho meno ani jeho adresu. Nevie o ňom absolútne nič. Stále si však pamätala jeho peknú tvár a ustatý hlas. "Ty si ma zachránila," počula stále dookola v hlave. Pomaly sa zmierovala s tým že ho už nikdy neuvidí, keď zrazu začula zvonček. Bol to on! Krásne sa na ňu usmial. "Ahoj, ty moja záchrankyňa! Volám sa Martin. Ďakujem že si mi pomohla," povedal a pobozkal ju na líce. Laura sa naňho usmiala. Posielali si smsky. Volali si. Začali sa stretávať. A raz jej povedal: "Milujem dievča ktoré mi zachránilo život," a pobozkal Lauru na ústa. Odvtedy sú stále spolu....

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
mshetfield  4. 2. 2010 13:59
aka pekna rozpravka
Napíš svoj komentár