Neskutočne ma mrzí to aká som. Aká som voči sebe zlá.
Niekedy sa pristihnem ako snívam. Snívam o dokonalom vzťahu..tak ako má byť. A samozrejme,aby bol z oboch strán rovnaký. Nikto neľúbi viac. Viem,že je to väčšinou (vždy) tak,ale ja to tak nechcem.
Už viem,že to tak nefunguje. Neviem či som nejaká hračka prírody alebo čo. Ale akonáhle ma má chlapec radšej ako ja jeho, donúti ma utekať...a to doslova. Utekať kade ľahšie. Ignorovať správy a telefonáty, vyhovárať sa.. hanba. Ale,keď mám radšej ja? Keď som obyčajná handra.. tak sa trápim po nociach a som bez duše.
Kde dopekla je tá harmónia?! Za osemnásť rokov som ju ešte stále ani len očkom nezahliadla.
No,ale mám pocit,že strácam čas každým dňom. Každý deň by mohol byť krajší..ja by som tiež spríjemňovala deň niekomu inému, rovnako ako on mne.
Potrebujem to. Potrebujem objatie. Každý deň. Také to silné,kde sa vám aj napriek tomu podlomia kolená. Pri akom si dokážete len oprieť hlavu a nechať sa držať,pretože viete,že nikdy nespadnete. Tiež potrebujem bozky. Nežné a jemné. Presne podľa môjho gusta. A najmä .. potrebujem to konečne cítiť.
Momentálne som čiernočierna prázdnota.
P.S. toto mi momentálne spôsobuje stavy aké mám www.youtube.com/watch?v=cgqOSCgc8xc&ob=av3e
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár