..aby som si zaplatila za mesiac, počas ktorého bývam, jem a existujem.
Jasné ako facka. Takto to predsa funguje.
Počas posledných dvoch týždňov školy, kedy sa mi doslova bijú moje dva odbory, ktoré študujem, som viac zmätená zo života ako kedykoľvek predtým.
Enviro - médiá. Príroda - mesto. Duchovno - materiálno. Naivne - povrchne.
"Pridaj sa k nám do tímu, nebudeš ľutovať!" "Presne Váš životpis nás zaujal a oslovil!" aka milión sladkých rečí pre nič. Rôzne lákavé džoby, z ktorých sa vykľujú rôzne telemarketingové aktívnopasívne kozmeticko wellness poradne.
Oukej. To zvládneš. Pás - telefón - poradňa. UGH.
/samozrejme naivne som si myslela, že ako dievča z gymnázia, ktoré nikdy nedržalo tácku s dvadsiatimi pohármi a nevie obsluhovať kávovar, sa o mňa kaviarne pobijú/ sladká predstava útulnej kaviarne, kde budem poznať stálych zákazníkov a oni si tam budú čítať a budeme sa rozprávať o pruduko alternatívnych záležitostiach, či sa len po sebe milo usmievať sa rozpustila.
Oukej. Nestrácaj nádej. ťuk ťuk .. "Hľadáme výpomoc do záhradníctva"
Mmm znie to lepšie ako call centrum. Napíšem im o sebe, o odbore, ktorý študujem, možno sa zadarí.
Sedím doma po prvom odpracovanom dni v rodinnom záhradníctve a som spokojná a príjemne unavená. Starala som sa v slenníku o mnohé rastlinky a zveľaďovala ich po zime. Aj to drhnutie čiernych rúk stálo za to. Dokonca ma tam privítala miestna kočička, ktorá so mnou trávila poobedie. Celý deň na čerstvom vzduchu v príjemnom prostredí. V kľude.
Aj keď to síce nie je platené tak ako povedzme za pokladňou, stojí to za to. Pretože zajtra prídem s vyživujúcim krémom na ruky v kabelke a s kratšími nechtami na rukách, avšak s úsmevom na tvári.
"Dobrý deň, tak čo budem robiť dnes?"
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
ak tam budeš chodiť s úsmevom, stojí to za to