spomínam na všeličo možné,
na prvý bozk a na ten posledný,
na prechádzky slnkom a nocou,
blysli mi hlavou posedenia spomienkové
a tá opica na druhý deň
Sedím tu a pozerám ďalej,
kam to celé smeruje,
vidím, ako mi život uteká a koľko toho
som už posral ( a bolo toho veľa )
...som frustrovaný,
pri tom všetkom
Hľadám cestu, miesto,
kde to bude konečne dobré
a celý tento čas akoby som tápal tmou
Kto mi podá ruku, alebo aspoň ukáže smer?
Čakám a nikoho niet, sám si nepomôžem
tak sedím v tme a neviem čo ďalej...
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
lelele16
18. 10.októbra 2010 13:03
..a zase nesklamal
3
Poď s nami do krčmy, dáme stolný futbal, potom ti v záchvate súťaživosti vynadám a až vtedy zistíš, čo je frustrácia
Napíš svoj komentár