Dnes som zastupoval mamu v obchode. Potrebovala si odbehnúť do banky a na poštu a ráno ma vytiahla z postele s tým, či by som mal čas. Keďže ma vytiahla z postele a ja by som inak spal do obeda, čas som mal. (veď čo by som robil, keď už som hore a nezamestnaný...) Došli sme spolu do obchodu a niečo tesne po desiatej hodine, ako vytiahla päty z obchodu niekoho rovno pred dverami poslala sprosto a vulgárne do teplých krajín, čo ma zaskočilo.

Hneď ma to zarazilo, ale keď sa otvorili dvere, hneď som pochopil... Vstúpili dve mladé ženy, slušne oblečené a upravené, čakal som jehovistky, no bol som nemilo prekvapený. Mali nahodené obrovské úsmevy, cerili na mňa zúbky a tie zúbky svietili skoro tak, ako ich menovky na bielých blúzkach... SMER a HZDS. Chceli sa rozprávať, tak som im povedal well... (aj keď mi hneď preletelo hlavou, že toto nebude rozhovor, ale monológ ukončený niekde v polke vety)

Počúval som pozorne, aj keď som pobehoval po predajni a poupratoval som čo to málo rozhádzané z dňa včerajšieho a samo sebou zalial som si rannú kávu (ktorú som doma nestihol). S tou kávou som si drzo sadol na kopu krmív rovno pred tie dve pôvabné stvory, ktoré agitovali ako o dušu, každá za svoju stranu, no tu a tam sa doplnili a dodali samo sebou, že ich strany chcú zas spolu do koalície, ak sa podarí. (podľa môjho názoru tie strany po voľbách spolu budú... niekde na politickom cintoríne, ale to je iba môj osobný názor.) Do predajne nikto neliezol, boli sme tam sami. Zákazníci sa nejak nehrnuli, ale na to som si ráno po otvorení zvykol, raz je to tak, nuže počúval som a popíjal som si svoju kávu. Tie dámy sa celý čas na mňa culili a áno, nemôžem zabudnúť pripomenúť, že pochválili môj výzor mladého pekného a milého mladého muža... nedá mi opísať svoj ranný zovňajšok- neoholený, ledva som prebehol kúpeľňou, mal som na sebe maskáčové nohavice a na vrchu tielko, vlasy voľne pohodené do priestoru v okolí hlavy, no radosť na mňa pozrieť. To, aké reči okolo politiky a predvolebné sľuby viedli neviem... priznám sa, venoval som sa rannej káve a zamýšľaním sa, čo to vlastne mám urobiť. Kávu som dopil, umyl som za sebou pohár (mám v práci iba jeden a vodu chcem piť predsa z čistého a v maminom bola káva...) a dámy som vyhodil so slušnou poznámkou
- "zamyslím sa nad tým všetkým a ďakujem za váš čas, prajem pekný deň a nech sa darí"

Uvedomil som si jedno, Kam ani Fico s Mečiarom nemôžu, pošlú ženu... koľkej škody, že práve včera som sa vykašľal na akékoľvek všímanie si ženského pohlavia vo svojom okolí... inak by som aspoň pýtal ich telefónne čísla

 Blog
Komentuj
 fotka
husky  11. 6. 2010 16:54
kam cert nemoze, posle zenu
Napíš svoj komentár