Najviac to však vidím v škole, keďže som študent. Moji milý spolužiaci neustále meškajú. Stále tí istí. A to dokonca zo sodliska odkiaľ chodí najviac autobusov smerom k našej škole. V najmenších intervaloch.
Nebude to tým, že ľudia neradi čakajú? Neradi čakajú na autobus, neradi čakajú na učiteľa kým príde na hodinu, neradi čakajú u doktora... Opäť sa pytam prečo. Je to tou uponáhľanou dobou? Možno. No prečo potom sú aj starí ľudí nedochvíľni no zároveň neradi čakajú, aj keď nemajú žiadne povinnosti, prácu, školu...
Čakanie je pritom veľmi príjemná činnosť. Možno sa zastaviť nielen v tom fyzickom živote, ale aj v živote našom vnútornom svete. Zastaviť sa a skúsiť popremýšľať kde sa stále ponáhľame. Kam smerujeme. Skúste to na ceste do školy, do práce alebo domov.
Ďalšou činnosťou, ktorá sa dá vykonavat počas čakania je čítanie. Či budete čítať časopis Kamarát, Slovenku, obaly od vreckoviek alebo Shakespeara, to je jedno.
Chcem vás preto povzbudiť. Neponáhľajte sa. Spomaľte. Príďte skôr a uvidíte, že zrazu sa aj svet spomalí.
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár