Vrátila som sa späť ku mamine. Stále sedela na rovnakom mieste v rovnakej polohe. V rukách držala pohár kávy, z ktorého sa parilo. Zrejme si ju medzi časom čo som sa prezliekala uvarila. Nezamýšľala som sa nad tým, sadla som si orpti nej a pozrela som sa na ňu. Oči sa jej leskli. Od sĺz. "Plakala, ale prečo? Stalo sa niečo?" prebehlo mi myslou.
"Mami, deje sa niečo?" opýtala som sa.
"Nie srdiečko, nejdeje sa nič."
"Mami neklam mi, prosím. Vidím, že sa ti lesknú oči. Plakala si. Viem to, ale neviem prečo?"
"Srdiečko nič zlé sa nedeje." snažila sa ma upokojiť, ale márne. Chcela som vedieť čo sa deje, či jej niečo nie je.
"Tak prečo si plakala?"
"Musím ti niečo povedať." povedala potichu.
"Tak mi to povedz." vyzvala som ju.
"Tvoj otec sa vrátil. Je naspäť na Slovensku." začala. Lenže skočila som jej do reči ako to už u mňa býva zvykom.
"Stretla si sa s nim?" Prikývla a povedala, že áno.
"Bola s ním aj tak jeho priateľka či kto to je?"
"Nie, a o to ide."
"O čo?" začala som byť nervózna.
"Vrátil sa kvôli tebe zlatko." ako to hovorila na tvári sa jej objavil úsmev a oči sa jej zaleskli.
"To ti povedal? Že sa vrátil kvôli mne? A ty si mu na to uverila?" už som hovorila hlasnejšie ako býva zvykom.
"Áno."
"Ale mami, on klame. Prečo by sa vrátil ku mne? Keď sa mi nevedel ozvať niekoľko rokov, prečo by to robil? Určite ťa oklamal." vybuchla som a vyskočila na nohy.
"Rony, prosím ťa ukludni sa a sadni si naspäť nedohovorila som." poslúchla som mamu a sadla som si na stoličku.
"Čo chce?"
"Stretnuť sa s tebou."
"Kedy?"
"Keď budeš chceť."
"Do kedy tu je?"
"Dlho, možno navždy."
"Prečo vlastne prišiel?"
"Za tebou."
"A čo ta jeho frajerka?"
"Žiadna nie je."
"Ako to?"
"To boli akože jeho aliby, alebo si to vymysleli novinári. To som sa ho nepýtala."
"A kedy si s nim bola prvýkrát v kontakte?"
"Asi pred mesiacom možno aj skôr."
"To s ním si si toľko vypisovala?"
"Nie je to nijaký "on" je ti to jasné? Je to tvoj otec a tak sa k nemu budeš aj správať." povedala mi prísne mama. Nevedela som, že čo to do nej vošlo. Prečo sa ho zrazu tak zastáva. Mala som toľko otázok "Prečo?" a ani jednú odpoveď.
Vstala som zo slovami. "Musím si to premyslieť." vybehla som po schodoch.
"A zákusky nebudeš?" zakričala mama za mnou.
"Dnes nie." zavrela som za sebou dvere a zvalila som sa na postel. Vyhrkla mi prvá slza, a za ňou ju nasledovali ďalšie a ďalšie.
"Môj ocko sa vrátil." povedala som si pomedzi vzlyky. Vzala som do ruky mobil vyťukala sms zo slovami. "moj otec je uz na slovensku a chce sa so mnou stretnut" odoslala som ju iba Sebymu. Nevedela som čo urobiť, ako sa správne zachovať. Mám sa s ním vôbec stretnúť: Načo to bude dobré? Potrebujem však odpovede na nezodpovedané otázky, tak nič iné mi nezostane len ho znovu po rokoch zas vidieť!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár