"Potom ti to poviem. Len chcem ísť odtiaľto preč."
"Prosím ponáhľajte sa budem pred Bosorkou."
"Ďakujem tí." počula som ako hovorí s Vanduškou. Von vyšla aj Katka.
"Domi." oslovila som ju.
"Nechajte ma! To kvôli tebe a tej blbej party. Nikdy by sa to nebolo stalo keby si neorganizovala nič."
"Čo to hovoríš?" zasiahla Katka.
"To čo je pravda. Je to kvôli nej." zazrela nenávistne na mňa. "Nechcem toho sviniara už ani vidieť."
"Pozri sa, teraz si rozčúlená. Nehovor nič zle, inak tu budeš ľutovať." poradila jej Katka.
"Nebudem ticho!" otočila sa nám chrbtom. Čo znamenalo koniec konverzácie.
Nemohla som sa zmôcť slová. Ostala som šokovaná. Zamrzla som. Iba som sa pozerala ako o niečom rozprávajú moje dve najlepšie kamarátky. Nepočula som nič. Ostala som stáť ako primrznutá pritom bolo vyše 30 stupňov. Prebrala som sa až keď prišla Vanda s Mirom.
"Čo sa deje" vystúpila Vanda z auta a prebehla k Dominike, ktorá jej išla naproti.
"Potom ti to vysvetlíme." povedala Katka a pozrela na mňa.
"Dobre," usmiala sa na Katku, potom prebehla pohľadom na mňa a venovala mi milý úsmev. "Ideme domov?" otočila sa na Dominiku. Bez slova nastúpili do auta. Vanda nám ešte zakývala a už ich nebolo.
"Rony, prepac mi ako som sa k tebe vtedy správala. Mrzi ma to. Velmi sa ospravedlnujem za to co som ti povedala. Nie je to tvoja chyba co sa stalo. Tak mi je to luto." prišla má sms-ka pár dni po tom čo Dominika a vlastne aj my videli Vlada ako sa bozkával s Luciou. Opísala som: "Domi, netrap sa, uplne ta chapem. Nehnevam sa na teba. Idete do toho Chorvátska?"
Potom ako Dominika odišla som sa trochu pochytila so Sebym. Kvôli Lucii pochopiteľne.
"Hovorila som, že tá Lucia je mrcha, ale ty si ju obhajoval. Tu to máš. Dominika teraz kvôli nej trpí ešte viac." povedala som mu nahnevane.
"Vinu nehádž len na ňu. Ona za to nemôže." obhajoval ju. To som nemohla vydržať. Vbehla som do podniku pre veci a odišla som domov.
"Rony, si už hore?" zaklopal Peťo na dvere. Rozospato som nahmatala mobil a pozrela sa koľko je hodín. Pár minút pred jedenástou. "Čo? Ešte chcem spať." obrátila som sa na druhy bok.
"To mám ísť do Blavy Šimonovi naproti sám?"
"Šimonovi?"
"Čo sa čuduješ? Hovoril som ti to." Vytrpela som sa z postele, hoci som bola unavená. Musela som sa premôcť. "Idem." zamrmlala som aby mi dal čas pripraviť sa.
Prišla som do kuchyne.
"Konečne si tu. O hodinu nám ide vlak." mykla som plecom a najedla som sa.
Išli sme na stanicu sviežim krokom. Peťo kráčal vedľa mňa. V ruke držal mobil a sms-koval. Bez poznámky som kráčala ďalej. Nemala som chuť čo len rozprávať sa s nám. Bola som sklamaná zo Sebyho. Už je to druhy deň čo sme sa pochytil.
"Veronica." vykríkol Šimon keď vystúpil z vlaku a všimol si ma. Pribehol ku nám a objal ma. Zdvihol ma a otočili sme sa v tomto objatí o 360 stupňov.
"Šimon." vydýchla som si, keď má položil a pocítila som pevnú zem podo mnou. Mala som pocit, že som ho nevidela celú večnosť.
"Nazdar bracho." privítal sa s Peťom. Kráčala som vedľa Šimona cestou na nástupište.
"O chvíľu tu bude Katka." oznámil bratranec. Stáli sme pri vlaku. Šimon pozrel na Peťa, potom na mňa a zas na Peťa.
"Moja kamarátka." vysvetlila som Šimonovi.
Netrvalo dlho a prišla za nami. Nastúpili sme do vlaku. Usadili sme sa vo voľnom kúpe. Predstavila som Katke Šimona.
"Dominika včera odcestovala." povedala mi kamarátka.
"Viem, písala mi. Dúfam, že jej tá dovolenka pomôže."
"Aj ja jej to prajem. Bola som sa s ňou rozlúčiť. Vyzerala naozaj zničene, mala opuchnuté oči a kruhy pod nimi. Bola oblečená v čiernom Linkin park tielko a v hnedých šortkách. Vyzerala o pár rokov staršie, ale v zlom. Nemohla som sa na ňu pozerať ako jej bolesť šľahá z očí. Skoro som sa rozplakala."
"Dúfajme, že jej Chorvátsko pomôže." povedala som.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár