Rony...

"Cítiš k nemu niečo?" opýtala som sa Katky.
"Z istotou viem, že ľúbim Peťa, ale neviem čo cítim k Lukymu." povzdychla si.
"Vieš o tom, že sa hrnieš do problémov?"
"Neviem. Ach Rony od kedy som ho stretla myslím na neho. Aj keď som ho stretla len včera. Čas sa vlečie tak pomaly, ale zároveň rýchlo."
"Ako ti mám pomôcť?"
"Nepovedz o tom Peťovi." poprosila ma.
"O čom mi nemá hovoriť?" prepadol nás Peťo. Žmurkla som na ňu na znak, že budem mlčať ako ryba.
"Nechám vás." vyparila som sa. Nechcela som aj ja klapať Peťovi.


"Som rada, že ste prišli.Aj keď to bolo zorganizované narýchlo." povedala Maťka.
"Je to tu super. Som rada, že tu môžem byť." venovala som jej šťastlivý úsmev, ktorý mi opätovala.
"Koncom budúceho týždňa bude mať sesterka rozlúčku zo slobodou, prídeš?"
"Rozlúčka zo slobodou?" zvískla som. "Jasné bude mi cťou." zašaškovala som z čoho sme vybuchli do rehotu.
"Nedáš si niečo na pitie?"
"Jasne. Dnes to tu rozbalíme." vstali sme a išli do kuchyne pre fľašu fernetu.
"V tej skrinke sú umelohmotné poldecáky." ukázala na skrinku v rohu kuchyne. "Ty bláho." vyriekla som po otvorení skrinky. Bola plná umelohmotných pohárikov, tanierikov, slamiek a všelijakých párty doplnkov.
"Často robíme rôzne párty." uškrnula sa na mňa. Otvorila fľašu, ja roztrhla obal kde boli poháriky, naliali sme si a hodili do seba zo slovami "na zdravie."

Vybrali sme sa s fľašou fernetu v ruke na poschodie za kamošmi. Matina mamina odišla spolu s manželom na chatu do Tatier. Jej sestra sa pred pár dňami presťahovala k frajerovi. Povedala mi to kým sme išli po schodoch na poschodie domu, kde sa párty konala. Zábava bola v plnom prúde. Seby bol rozvalený na pohovke a bavil sa s Nikou a Mišom. "Poď tancovať." vytiahla som ho. Akurát hrala pesnička od LMFAO. Začala som sa okolo neho vlniť, vykrúcať, zvádzať. Hudba bola pustená v rámci možností, aby sme susedov nerušili v nočnom kľude. Nepotrebovali sme návštevu pánov policajtov.
"Milujem ťa." pokúsila som sa mu to povedať aby počul, ale zrejme som to nepovedala dosť hlasno. Zohol hlavu nižšie a zopakovala som vyznanie. Opätoval mi to bozkom. Nemusel mi to vravieť. Viem to, ale rada to počúvam znovu a znovu.
"Si nádherná." polichotil mi, akurát skončila pesnička, takže to povedal na celú miestnosť a všetci okrem nás dvoch sa začali smiať. Usmiala som sa na neho vďačne.

"Poďme vedľa." navrhol mi, keď začala ďalšia dance hudba.Vošli sme zrejme do Tiborovej izby. Tibor je Maťkyn starší brat, ale ani on už nebýva s nimi v dome. Má polročnú dcéru Alexandru. Dôkazom sú aj fotky v rámikoch na poličke predo mnou. Vybehla som na chvíľu z izby a zo stola schmatla fľašu malibu.
"Chcem byť chvíľu sám zo svojou frajerkou." uškrnul sa na mňa a vyplazil mi jazyk. Pobozkala som ho. Teda vrhla som sa na neho. Pritlačila som ho svojím chabým telom o stenu a rukami vošla pod modré puma tričko. Popri tom sme sa bozkávali. Prechádzala som rukami po jeho hrudi, keď som prešla rukami na bruško zastal. Čakal čo sa bude diať. Začala som ho štekliť. Ostal prekvapený tak som pár minút viedla. No čoskoro sa spamätal a začal aj on mňa. Chichúňali sme sa obaja. Zvalili sme sa na veľkú manželskú posteľ. Sadla som si obkročmo na neho a otvorila fľašu alkoholu. napila som sa priamo z fľaše. Podoprel sa lakťom a napil sa aj môj miláčik. Odložila som zatvorenú fľašu na bok a pobozkali sme sa. Tak strašne som po ňom zatúžila, ale nemohla som ho mať. Akurát dnes nie. Ľahla som si potichu vedľa neho. Ležali sme na bokoch a pozerali bez slova na seba. Pozerali sa na seba a hypnotizovali sa pohľadmi.
"Máš tak nádherne očká." pošepkala som akoby som vyriekla nejaké tajomstvo. Usmial sa na mňa a odpil si z fľaše.
"Na čo myslíš?" opýtala som sa po chvíli ticha.
"Neviem len tak, nad všetkým. Nad tým aké mám obrovské šťastie, že som ťa vtedy stretol. Od tej doby som na korčuliach nestál, ale boli to oni, ktoré nám pomohli zoznámiť sa." usmial sa na mňa. Tak sladko, že som mala chuť pobozkať ho, ale nechcela som ho rušiť. Tak som sa ovládla. "Myslím na to, že mám najlepšiu a najdokonalejšiu frajerku akú môžem mať." chcela som namietnuť, že si ma idealizuje. Položil mi prst na ústa aby som mlčala tak som bola ticho. "Si môj poklad, moje šťastie, moja chýbajúca polovička. Nechcem si ani predstaviť čo by bolo kebyže sa na tých korčuliach nezrazíme a nezoznámime sa. Bol by som asi s Luciou, ktorá by ma podviedla pri najbližšej príležitosti." na chvíľu sa zamyslel a potom pokračoval. "Myslím aj na to, že by si sa mala stretnúť zo svojím otcom. Aj napriek tomu, že ťa opustil. Daj mu šancu, nech ti to vysvetlí. Ja už tu šancu nebudem mať nikdy." to ma trochu zarazilo, lebo som si myslela, že má oboch rodičov. "Je to tvoje rozhodnutie, ale nechcem aby si niečo ľutovala. Možno vám to stretnutie pomôže. Budem stáť pri tebe nech sa bude diať čokoľvek. Premýšľal som aj nad tým, že by si mohla zajtra prísť ku nám na večeru. Mamina by ťa už chcela konečne spoznať. Aj brat sa často na teba vypytuje. Je to obdivuhodné, že taký drobec si ťa pamätá po takom dlhom čase." odmlčal s a a potom sa opýtal. "Tak prídeš?" Hlavu mal podopretú rukou a úpenlivo na mňa hľadel.
"Miláčik aj ja ťa ľúbim z celého srdca. neviem čo by bolo kebyže ťa nepoznám. Zrejme by som bola niekde opitá a no to je jedno. Som rada, že nás korčule spojili. Mohli by sme si na nich niekedy vyraziť na rande." usmiala som sa a pokračovala "Neviem či to bola náhoda, osud alebo vôľa Božia, ale som rada, že som tu a teraz práve s tebou."

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár