Vrátila som sa krátko po tom čo Katka odišla domov. Peťo mi nechal na stole odkaz, že ju išiel odprevadiť na stanicu. vybehla som do izby, keď som si spomenula na Šimona.
Vbehla som do izby, kde dočasne prespával. Pozrela som sa či nie je na terase alebo pri bazéne, ale ani tam nebol. Tak som mu skúsila zavolať. Dozvedela som sa, že je u Maťky a že neplánuje skoro prísť.
Času som mala dosť tak som si urobila relaxačný kúpeľ. Po kúpeli som sa jemne namaľovala, ale nepreháňala som to. Nechcela som vyzerať ako Kinder surprise. Obliekla som si rifle a modré tielko s nápisom I ♥ you. Nebolo to vybrané náročky, len som mala chuť obliecť si ho. Obula som si farebné botasky. Cez rameno som si prehodila malú slabo hnedú kabelku, do ktorej som dala len najnutnejšie veci. Vlasy som si dala do gumičky aby mi nebolo ešte viac teplo. Nahodila som na oči slnečné okuliare. Z kuchynskej skrinky na maškrty som vytiahla bonboniéru a išla som. Aj keď Seby trval na tom aby som nič nenosila. Som slušne vychovaná mladá dáma a predsa slušnosť káže. Nechcela som prísť len tak na prázdno. Necítila by som sa dvakrát príjemne a bohvie čo by si o mne pomysleli. Zasmiala som sa nad svojími úvahami a radšej som sa pobrala. Nechcela som meškať.
Cestou som stretla Šimona a Peťa. Boli prekvapený, že som sama. Vysvetlila som im kam idem. Popriali mi veľa šťastia a oznámili, že pôjdu večer von. Povedala som im kam som dala kľúče, inak by sa nedostali do domu. A museli by čakať kým sa vrátim. Pred Sebyho domom som bola o pár minút skôr, tak som si rýchlo vytiahla zrkadielko aby som sa ubezpečila, že všetko je v poriadku. Zazvonila som na zvonček. Otvoril mi dvere môj milovaný chlapec. Dom už z vonku vyzeral moderne a luxusne. Aj pred záhradka bola upravené. Vidno, že sa o okolie domu starajú.
Seby vyzeral božsky. Skoro som ho nespoznala v tej tyrkysovej košeli a krátkych tmavých nohaviciach. Vlasy mal nagélované a na tvári mu svietil široký úsmev. Privítali sme sa krátkym bozkom.
"Si presná ako hodinky." venovala som mu úsmev, vzal ma za bok a vošli sme do priestrannej haly. Vyzula som sa a ponúkol mi plyšové zajačikové papuče. Opýtala som sa, kde majú toalety. Zaviedol ma k nej a nechal ma chvíľu o samote.
Keď som sa vrátila vošla som do obývačky spojenej s jedálňou. Ostala som stáť z úžasom. Sebyho braček Matúš sedel v rohu veľkej miestnosti a hral sa s hračkami. Seby sedel na veľkej bielej koženej pohovke a čakal na mňa. Jedálenský stôl bol celý plný. Boli na ňom rôzne dobroty.
"Mama sa išla prezliecť." oznámil mi a vyzval ma aby som si prisadla. O chvíľu dobehol za nami Matúško zo slovami, že už je hladný. Seby ho poslal ešte hrať.
Po schodoch na prízemie zišla Sebyho mamina. keby som to nevedela nedovolila by som si povedať, že ma dieťa. Nie to ešte dve a z toho jedno dospelé. Pozdravili sme sa skoro narovnako. Seby nás zoznámil. Podala som jej bonboniéru.
"Zlatko nemusela si si robiť starosti." povedala mi.
"Ale teta, aké starosti?"
"Aká teta. Kľudne mi tykaj. vyzeralo by to tak akoby som bola už stará." zasmiala sa a usadili sme sa pri stole. Sedela som vedľa Sebyho.
"Kľudne ma volaj Jana alebo Janka, ale žiadne teta nechcem počuť inak by si ma urazila." venovala som jej milý úsmev. Vyzerala byť fajn. Určite si bude rozumieť s mojou maminkou.
Ospravedlnila sa, že predjedlo a polievku pre mňa nemá iba pre Matúška. Nevadilo mi to. Aj tak som po hlavnom jedle, ktoré som prvýkrát jedla bola plná. Neskôr som sa dozvedela, že to jedlo sa volá "Jablkové sendviče so šunkou a syrom a príloha zemiaky." Dezert bol tiež vinikajúci a taktiež som ho jedna prvýkrát. Teda pomarančové tiramisu. Po večeri sme sa presunuli do obývacej časti. Sebyho poslala umyť riad a dať spať Matyho- tak volajú Matuša. Zatiaľ čo my sme pokračovali v konverzácií.
"Ti si od mala žila teda v meste?"
"Áno. Bol to skvelý život. Síce to nebolo také ako u uja na východe, ale prežila som super detstvo. Hlavne s otcom som zažila tie najkrajšie chvíle. Pamätám si to dodnes, ale potom keď odišiel zmenila som sa. Našťastie som to obdobie ako tak prekonala." opýtala sa prečo otec odišiel. Snažila som sa jej vysvetliť to aj keď ten hlavný dôvod som sama dodnes nevedela. Povedala som Janke aj to, že je futbalista a že sa vracia naspäť na Slovensko.
"Moja milá, nechcem ti nijako radiť ani sa do teba starať, ale nezahoď takú šancu. Basty už takú šancu nikdy nebude mať, ale ty ju využi." poradila mi. "Vieš Bastyho otec zomrel keď mal len tri roky, takže si na neho vôbec nepamätá. Chýba mu aj keď to nedáva najavo, ale poznám ho a vidím to na ňom. A v tvojom prípade bude stáť pri tebe nech to dopadne akokoľvek."
"Viem hovoril mi to. Nechcem byť trúfala, ale máte fotku Sebyho otca?" nechcela som ju nejako uraziť, ale bola som zvedavá ako jeho otec vyzeral. Videla som ako sa premáha aby nepustila ani jednu slzičku, ale bolesť a obrovský smútok jej doslovne šľahal z očí. Prešla ku skrinke a vytiahla z nej hrubý album s nápisom "Moje detstvo", v ruke držala aj obálku. Vytiahla z nej fotky zo svadby. V bielych farbách vyzerala ako barbie. Princezná barbie. Mala vtedy dlhé blond vlasy zachytené len dvomi sponkami. Šaty mala jednoduché. Podávala mi jednu fotku za druhou. Sebyho otec bol sympatický fešák a s bielou košeľou vyzeral bohovsky. Keď sme si prezreli svadobné fotky otvorila som album. Prvé fotky boli z pôrodnice, ďalšie už z domu. Bol taký ružový a drobný. Úplny opak akým je dnes. Boli tam aj fotky z jeho otcom. vyzerali spolu tak šťastne. Teda Sebyho otec mal na tvári krásny úsmev, taký ma aj Seby. Pomyslela som si, že sa na neho úplne podobá. Všimla som si ako Janke stekajú slzy po tvári tak som odložila album a ponukla som jej svoju náruč. Aj mne stiekli nejaké slzičky po lícach. Vtedy som si to uvedomila. Stretnem sa s ním. Stretnem sa s ním a prvé čo budem chcieť vedieť je to prečo odišiel? Prečo ma opustil a prečo sa nesnažil viac kontaktovať ma?
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár