Ako jeden človek zmení život.=75. časť (Futbalový zápas-1.)
Rony...
S Katkou sme sa stretli na zástavke pri ihrisku Slovana. Prišli sme skôr ako sa otvárala hlavná brána. Zavolala som Vladovi, že sme už tu. Medzi tým sa ma Katka opýtala:
"Sebastián nepríde?"
"Príde len ma zápas. Príde na motorke."
"Na motorke?" opýtala sa prekvapene a vypleštila na mňa okále.
"Áno, včera si bol pre papiere. Rovnako prekvapená som bola ako ty teraz." zasmiala som sa na jej výzore, lebo sa naozaj tvárila smiešne.
"Včera sme išli von, vieš kúpať sa. Povedal, že ma prezvoní keď bude pred domom. Tak som išla. A bol tam nejaký motorkár. Pozerala som na neho ako na mimozemšťana. Chápeš mal prilbu, bol v čiernom tričku a modrých rifliach, na hlave mal prilbu a v ruke červenú ružu, ktorú mi podal keď som pristúpila bližšie ku nemu. Pozerala som sa naokolo, či sa niekde len neskrýva, ale nikde nikoho. Potom si dal dole prilbu, pritiahol si ma k sebe a pobozkal ma. Bola som v takom šoku, že som mu ho ani neopätovala."
"Z čoho si bola v šoku?" opýtal sa Vlado, ktorý prišiel po tichu za nami. Privítali sme sa.
"Seby včera prišiel pre mňa na motorke."
"A?"
"Nevedela som, že si robil vodičák na motorku."
"Takže ty si to nevedela?" opýtal sa a chytil nás za pás a viedol do chalanských šatní.
"Ty si to vedel?" opýtala som sa nášho futbalistu.
"Jasne, šak mi hovoril, že príde na motorke." S chalanmi nás zoznamovať nemusel. Poznali sme ich už. Teda nie všetkých, ale z počutia a videnia sme vedeli o koho ide.
"A potom mi dal prilbu. Vyzerala som v nej dosť smiešne a išli sme k jazeru."
"Išla si dobrovoľne?"
"No zo začiatku som namietala, ale potom som išla, lebo mi povedal, že pôjdem pešo. Tak som nemala na výber." zachechtala som sa.
"Aj ste sa kúpali?" vyzvedala. Vyrozprávala som jej zážitky z predchádzajúceho dňa, keď medzi tým chalani vyšli na ihrisko. Po spovedi, do ktorej ma dohnala Katka sme išli na ihrisko.
Usadili sme sa na VIP miestach, a pozorovali sme prichádzajúcich fanúšikov. Zápas sa začal a my sme zo zatajeným dychom sledovali pobehujúcich krásavcov po ihrisku.
Medzitým.
Dominika...
S Dávidom som sa stretla pred hlavnou bránou. Čakal ma. Zakýval mi na príchod. Našťastie som ho nemusela hľadať v dave. To by som si dala teda. Toľko ľudí ako na koncert. Až po vstupe na ihrisko som si uvedomila, teda všimla, že medzi Slovenskými hráčmi je aj Vladko, ale nič to so mnou nerobilo. Na počudovanie.
Usadili sme sa na miestach určených pre VIP hostí Chorvatského týmu. Tribúna bola plná len zo Slovenskej strany, ale ani Chorváti sa nenechali zahanbiť. Neboli síce obsadené všetky miesta, ale taká polovica bola. Zápas sa začal a mi sme sledovali. Občas sme sa o niečom porozprávali. Pred pol časom mi povedal:
"Dominika vím, že se známe jen necelý týden, ale ten týden byl nejkrásnější v mém životě. Možná je to jen z mé strany, ale zamiloval jsem se do tebe. Vím neměl by náš vztah budoucnost pro dálku, ale musím ti to říct. Miluji tě." pozeral uprene do mojich oči a čakal na moju odpoveď. Bola som v šoku. Prestala som vnímať okolie. Zápas. Stovky ľudí naokolo. Ostali sme len ja a Dávid. Bola som v neskutočnom šoku, ktorý som nedokázala len tak pre dýchať. Iba som sa mu pozerala do očí. Mozog mi začal štrajkovať, srdce biť. Išlo vyskočiť z hrude. Neviem ako, ale pobozkala som ho. Bez premýšľanie, automaticky. Opätoval mi ho. Neviem prečo som to urobila, ale zrazu som mala neskutočnú chuť pobozkať ho. Dala som na inštinkt, podľahla som túžbe po ňom. Po mojom sexi dovolenkovom chlapcovi.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.