Dominika...

Sadla som si na stoličku. Snažila som sa slzy potlačiť, ale márne. Bolo to silnejšie ako ja. Rozplakala som sa, ako malé decko, ale v tej chvíli mi to bolo úplne jedno. Bolo mi úplne jedno, že vedľa mňa sedí Vlado. Bolo mi jedno čo si o mne pomyslí.

Cítila som jeho pohľad na mne. Nepozrela som sa, ani kútikom oka som sa na neho nepozrela, ale vedela som, že sa na mňa díva. Cítila som jeho pohľad. Tak strašne mi začal chýbať. Bol tak blízko, ale predsa tak neskutočne ďaleko.

"Prečo som všetko dobabrala?"- nadávala som si v duchu. "Prečo som stratila ľudí, ktorých milujem? Prečo som im ublížila?" kládla som si otázky, na ktoré som nepoznala odpoveď, alebo lepšie upresnené nevedela som prísť na koreň veci.
Neviem ako dlho som tam sedela, z rukami na nohách a tvárou ukrytou v dlaniach. Možno len nejaké dve minútky, možno desiatky. Nevnímala som nič. Len slzy, bolesť a smútok. Nič pozitívne som si nevedela vybaviť. Zdvihla som sa na odchod, ale zastavil ma.

Bez slova ma objal. Bola som v takom šoku, že som nevedela čo povedať a čo urobiť. Iba som tam stala ako prikovaná. Neopätovala som mu objatie, neopätovala som mu pohľad. Vedela som čo by nasledovalo. A to som nechcela. Nemohla som si to dovoliť.

Vytrhla som sa mu z objatia a odišla, presnejšie utekala som. Výťah bol na prízemí tak som išla von z nemocnice po schodoch. Utekala som akoby ma naháňali, akoby mi chcel niekto ublížiť. Neotáčala som sa. Chcela som vedieť, či ide za mnou, ale ak by som sa otočila tak by som neodolala a rozbehla by som sa naspäť za ním. Prišla by som za ním a ospravedlnila by som sa mu a prosila o odpustenie. Ale nemohla som. Nie.

Zastavila som sa až na zástavke MHDčky. Z hlboká som sa nadýchla a vydýchla. V líciach som mala určite už mne známu červeň, lebo náhodný okolo idúci či stojaci na mňa prekvapene hľadeli. Nevnímala som ich pohľady. Snažila som si usporiadať rozbúrené myšlienky. Celú myseľ som mala ponorenú v myšlienkach. Nemyslela som na nič konkrétne, len mi proste vírili myšlienky v hlave.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár