Celý večer som nemyslela na nič iné, len na to aby som si zoradila myšlienky v hlave. Síce som neprišla na nič dôležité, ale predsa som premýšľala nad mnohými vecami. "Musím sa pri najbližšom stretnutí Rony ospravedlniť. Nemala som jej včera povedať to čo som povedala."- pomyslela som si, keď som ráno vstala a pozerala sa v kúpelní do zrkadla. Hodnú chvíľu som sa pozerala na odraz v zrkadle a premýšľala čo budem robiť.
Obliekla som si tepláky a tričko a pobrala som sa von. Potrebovala som sa vyvetrať a nejak si zamestnať hlavu. Vonku nebolo najteplejšie, ale zas ani nemrzlo. Skontrolovala som si na mobile zmeškané hovory. Mala som jeden. Pozrela som sa a ostala som prekvapená. Nečakala som, že neprijatý hovor bude od toho človeka. Ani vo sne by ma nenapadlo, že bude od Vlada. Radšej som mobil vložila do vrecka na teplákoch a pokračovala som v ceste. Nemala som určený cieľ len som kráčala kam ma nohy viedli.
Rony...
Celú noc som nespala. Vlastne nespala som poriadne už dva týždne. Každú noc spím maximálne dve tri hodinky, aj to len z donútenia. Keby mi neboli dávali lieky na spanie ani by som nezaspala. Dokonca ani poriadne nezaberajú, keďže spím len dve či tri hodinky. Prvé dni som preplakala. Vlastne do plaču mi je aj teraz. Nemôžem uveriť tomu, že Seby už dva týždne leží v kóme. "Ako je možné, že doktori nevedia do kedy to bude takto trvať?"-kládla som si už druhý týždeň. Kladiem si túto otázku asi každé dve minúty. Išla som do kúpelne. Obraz v zrkadle ma prebral. To čo som zhliadla v zrkadle bolo ozajstné strašidlo. Klipkala som očami. nechcelo sa mi veriť, že som to ja. Ako je možné, že som vyzerala tak ako som vyzerala neviem, ale chcelo to zmenu. Vrátila som sa naspäť do postele a snažila som sa zaspať. Kruhy pod očami ma k tomu prinútili ešte viac ako samotná únava.
Zobudila som sa až v čase obeda. Dosť ma to prekvapilo, lebo som vôbec nepredpokladala, že ešte zaspím. Sníval sa mi sen. Po dlhom čase sa mi niečo snívalo. Dokonca som si aj pamätala čo v tom mojom sne bolo.
Bola som niekde na pláži. Bola som krásne oblečená aj upravená. Vlasy som mala prefarbené čiernou farbou. Ležala som na farebnej deke, popíjala mojito a jedla som jahody v čokoláde. Popri tom som sa pozerala na krásne opáleného chalana s krásne vypracovaným telom, ktorý surfoval na vlnách. Cítila som sa neskutočne šťastná a zaľúbená. Akoby som bola prežívala niečo nové, nepoznané. Ale skutočné a obrovské.
Odrazu bol vedľa mňa na deke. Tie jeho krásne oči ma hypnotizovali vpíjali sa do môjho srdca a tela. Rozplývala som sa nad jeho krásou a dokonalosťou. Naše tváre sa približovali až sme sa pobozkali. Bol to taký krásny, sladký bozk z lásky. Odtiahla som sa od jeho pier a zašepkala som:
"Sebastian milujem ťa a navždy."
"Aj ja teba bejby." povedal a znovu sme sa pobozkali.
Uvedomila som si, že v tom sne som bola ja a môj milovaný. Seby. Srdce sa mi rozbúchalo pri spomienke na sen. Sadla som si na stoličku vedľa Sebyho postele. Chytila som jeho dlaň do mojej a priložila som ju k ústam, následne pobozkala a medzi tým som mu šepkala.
"Si človek pri ktorom som si uvedomila, že život je krásny. Si človek pri ktorom mi ide srdce ide z hrude vyskočiť len pre to aby si ho mal. Si človek, ktorý mi aj v najhoršom období vedel spôsobiť úsmev na tvári. Si ten, ktorého milujem z celého srdca a avždy. Si ten, pre ktorého by som aj zabíjala, len aby som mohla byť s tebou. Si ten, bez ktorého by som nedokázala viac žiť ak by ťa nebolo. Neviem si predstaviť ako by som teraz žila kebyže som ťa nespoznala. Si ten, ktorého budem ochraňovať aj keby som sa mala vzdať vlastného života. Si ten, bez ktorého si neviem predstaviť svoj život. Milujem ťa zaltík. Najviac na svete. Až pri tebe som pochopila a uverila v lásku. Neverila som, že niečo také krásne, nežné a úžasné je. Nikdy som nikoho nemilovala tak ako teba a nikdy ani nebudem. Si môj život, moja chýbajúca polovička. Moje srdce bije len pre teba. Milujem ťa miláčik." pobozkala som mu zas ruku, bozkala som mu ju každú chvíľu. "Neodpustila by som si ak by si..." nemohla som to dopovedať. Jednak slzy, ktoré sa mi valili z očí mi to nedovolili a jednak, nemohla som si pripustiť, že by ho už nebolo, že by som ostala na tomto svete sama, že by som ho už nikdy nevidela usmiať sa, povedať mi ako ma ľúbi, že by som ho už nikdy nepobozkala, ale hlavne si neviem predstaviť, že by sa na mňa neusmiali tie jeho nádherne oči, ktorými si ma získal.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár