"Domi počuj čo si urobila s Rony, že sa ukázala v bufete?" opýtala som sa Dominiky, keď sme išli hore na poschodie.
"Včera som jej dosť nepríjemne povedala čo si myslím a potom som to oľutovala a tak som sa jej išla ospravedlniť. Strašne som sa bála, že ma pošle kade ľahšie, ale ona mi ešte poďakovala. Vraj som jej oči otvorila." povedala mi Dominika. Povedala mi zhruba to čo povedala včera Rony. Bola som prekvapená, lebo stará Dominika by nebola nikdy takáto. Krutá? Úprimná? Oboje. Ale aj ja som mala sto chutí jej povedať aby sa trošku spamätala.
Sebyho stav je vraj už lepší, ale samotný doktori nevedia, čo bude ďalej. Vraj krvácanie do mozgu prestalo, a že je to ne dobrej ceste, ale nevedia do kedy bude v kóme. Nechcú ho nijako nasilu budiť, lebo by to mohlo len uškodiť a že dúfajú, že sa preberie čím skôr, lebo čím dlhšie bude v kóme, tým horšie to môže byť.
Rony sme radšej nič nepovedali, nepotrebovali sme ju rozrušovať.
"Inak premýšľala som, že by sme mohli Rony odtiaľto "uniesť" a urobili by sme si dámsku jazdu. Len mi tri. Ako sme to robievali voľakedy. Vieš." žmurkla na mňa. Nápad sa mi pozdával, zišlo by sa to hlavne Rony. Vyzerala fakt zúbožene, ale tak ako má vyzerať?
"Jasné manikúra, pedikúra, masáž, sauna, solárko, kozmetička, kaderníčka a zakončíme to shoopingom?"
"Začnime shoopingom a skončíme u kaderníčky."
Súhlasila som. Dohodli sme sa, že necháme Rony ešte jednú noc v nemocnici a že zajtra z nej spravíme najkrajšie žieňa na svete.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
sara0608
14. 8.augusta 2011 02:37
aké kratučke ale super
Napíš svoj komentár