"Ahoj." pozdravil ma keď bol kúsok odo mňa.
"Ahoj." odzdravila som sa. "Bože zabijem Katku!" pomyslela som si.
"Ako sa máš? Dlho som ť nevidel."
"Čo som ti nebodaj chýbala?" opýtala som sa ironicky ani neviem prečo, asi kvôli jeho bývalej. Je ešte stále bývala?
"Áno chýbala si mi." povedal. "KLAMÁR!" hovorila som si v duchu.
"Inak toto je Katka." predstavila som mu moju naj. kamku.
"Naozaj máš krásne oči. Rony neklamala si mi." povedala Katka.
"Zabijem ju! Nech mi to nerobí!"
"No mi už musíme ísť." potiahla som Katku k pokladni.
"Si normálna? opýtala som sa.
"Čo ti je?" vrátila mi otázku.
"To si urobila neschváľ?"
"Rony pôjdeš dnes do bosorky?" opýtal sa zrazu Seby.
"Nie." povedala som, ale Katka prikývla, že áno. Nahnevala som sa na ňu.
"Rony, čo ti je?" zopakovala otázku.
"Čo asi? To si urobila neschváľ?"
"Chcela som ti len trošku pomôcť."
"To sa ti teda podarilo."
"Pamätáš čo si urobila ty mne?"
"Kedy?"
"Na základke v osmičke s Janom."
"Čo myslíš?"
"Ako si ma d neho drgla a zletela som na zem potom vyprskli všetci jeho kamaráti do smiechu a on im bol na čele."
"Pamätám, to som mala čo robiť aby som sa nesmiala aj ja." nahodila som grimasu čo vtedy a začali sme sa smiať.
"Mier?"
"Navždy!"
Keď sme prišli domou maminine auto bolo zaparkovane pred domom.
"Akurát som ti chcela volať, že kde si." povedala mamina keď ma zbadala.
"Ahoj, išla som s Katkou do obchodu." povedala som a až vtedy si mamina všimla Katku, ktorá stála ešte na chodbe a pozerala sa do zrkadla.
"Ahoj Katka, čo ty tu?" opýtala sa mamina Katky, ktorá vošla práve do kuchyne a sadla si na barovú stoličku.
"Bude tu spať nevadí?" opýtala som sa maminky a vitiahla som z chladničky studený pomarančový džús a naliala ho do pohárov.
"Pôjdete aj von?" opýtala sa a na moju otázku nereagovala.
"Asi áno. Teraz idem behať a potom vybehneme niekam."
"Zajtra urobím menšiu párty." oznámila mi.
"Na čo?" trochu som ostala prekvapená.
"Len tak, nemôžem urobiť párty?"
"Môžeš." Išla som sa prezliecť do oblečenia na behanie.
"Ideš so mnou?" opýtala som sa Katky.
"Nie, môžem do sprchy?"
"Jasne."
"A môžem si notebook požičať?"
"Samo, cíť sa ako doma. Nepýtaj sa takú maličkosť."
"Ja len tak."
Behala som ako zvyčajne, ale tentokrát som si to dala dve kolečka. Síce bolo teplo no potrebovala som sa odreagovať a beh bol tým nejlepším odreagovačom a pritom som vybila aj tú hyper aktívnosť čo ma pochytila.
"Jééj Kati si pekná." pochválila som svoju kamošku. Naozaj bola pekná, nepovedala som jej to len zo slušnosti. Bola krásne oblečená a aj namaľovaní. Mala na sebe biele šaty nad kolená, obute mala biele sandalky na malom podpätku. Vlasy mala rozpustené len ofinu mala vypnutú. Namaľovaná bola tiež pekne. Make up jej rozjasnil tvár a linka na očiach jej zvýraznila oči. Aj lesk na perách sa jej neskutočne hodil.
"Ďakujem." usmiala sa úprimne na mňa až mi to srdce pohladilo.
"Nemáš začo. To máš nové šaty?"
"Áno, kúpila mi ich mama. Hmm o koľkej pôjdeme?"
"Idem do sprchy a potom uvidíme. Ponáhľaš sa?"
"Nie v pohode sa aj okúp. Idem na net zatiaľ."
Do vane som si naliala vodu a penu do kúpeľa.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár