Z domu sme odchádzali pár minút po desiatej. Nachystané sme boli už skôr, ale rozhodli sme sa isť okolo desiatej.

Do bosorky sme prišli medzi prvými. Nebolo tam veľa obsadených stolov. Doma mi Katka pomohla namaľovať sa. Teda ona ma namaľovala. Je v tom skoro profesionál. Síce nechodí za kozmetičku, ale bola by to škoda. Má na viac ako byť obyčajná kozmetička. Obliekla som si šaty červenej farby. Červená farba sa mi strašne páči.

"Dobrý večer dámi, čo to bude?" pristúpil k nášmu stolu už známy čášnik Miro.
"Džús pomarančový a chladený." objednala som si.
"Sprite, chladený." povedala Katka.
"Ešte niečo?" opýtal sa Miro.
"Zmrzku máte?" opýtala som sa. Nebola som si celkom istá či je
"Máme a akú si date?" opýtal sa. Otvorili sme jednalny lístok.
"Štvorku." povedala som si. Bola to čokoladovo-stracatelovo-vanilková zmrzlina s banánmi s kúskami čokolády poliate likérom a ozdobene šlahačkou a jahodami.
"Dvojku." povedala Katka. Bola to nejaká podobná ako som si objednala ja bez stracatelovej zmrzky.

Neskôr som vo dverách zbadala Sebastiana. Chlapca s tými najkrajšími očkami. Všimol si ma. Pri bare si niečo objednal a smeroval ku nášmu stolu kde som sedela s Katkou.
"Óóóó nie nech sem nejde!" pošepkala som Katke.
"Prestaň!" zahriakla ma.
Pozdravili sme sa. Sadol si vedľa mňa. Triasla som sa. Znervóznela som, dlane sa mi začali potiť. Srdce mi začalo búšiť. Musela som sa napiť.
"Ako sa máte?" opýtal sa Seby. Nemohla som nič povedať také nervy som mala. Katka si to všimla tak sa snažila situáciu nejakým spôsobom zachrániť.
"Dobre a čo ty ako sa máš?
"Ja vždy super, ako inak." povedal, " ty si z Blavy?" opýtal sa Seby.
"Áno, prečo?" opýtala sa Katka.
"Len tak." povedal.
"Rony čo ti je?" opýtala sa ma Katka. Pochopiteľne nevedela prečo som bola taká aká som bola.
"Čo, čo by malo byť?" vykoktala som zo seba.
Do kelu čo to robím? Som normálna? Čo je so mnou? pýtala som sa v duchu sama seba.
"Si duchom neprítomná." povedala.
"Ale nie, to sa ti len zdá." povedala som,ale vedela som, že sa jej to len nezdá. "Tak čo ako sa má Lucia?" opýtala som sa Sebastiana.
"Aká Lucia?" robil sa, že nechápe.
"Nerob sa, že nevieš akú Luciu myslím, veď tvoja bývala volá sa Lucia však?"
"Čo? Odkiaľ ju poznáš?" nechápal
"Nepoznám." povedala som.
"Tak odkiaľ vieš jej meno?"
"Také baby mi to povedali."
"Aké baby?"
"Minule čo tu oslavovala tvoja "kamarátka" narodky. také baby sa bavili o nej, že ťa chce späť, tak som sa opýtala, že kto to je a oni, že tvoja bývala a že sa dávate dokopy." vyplula som to doslovne zo seba. Také nervy som mala.
"To vôbec nie je..." skočila som mu do reči.
"Nemusíš mi nič vysvetľovať!" Katka na nás bez slova pozerala.
"Bol som opitý a.." zas som mu skočila do rečí.
"Nechcem aby si mi nič vysvetľoval." zdvihla som sa na odchod. Zastavil ma.
"Tak to nie je."
"Vieš čo?Keď ju chceš tak prečo si to vtedy na mňa skúšal?" chcela som odísť, bola som smutná, nervózna, agresívna.
Pritiahol si ma k sebe. Stále sme zoči voči. Cítila som jeho dych. Ach, on je taký krásny. Chlapec s najkrajšími očkami a...

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
sara0608  6. 3. 2011 23:06
prosím pokračovanie čo najrychlejšie
Napíš svoj komentár