Vždy je niekto taký kto z tvojho života odíde, je niekto kto ti do života vstúpi a sú aj taký ľudia čo v nom ostanú po celý život. Je krásne vedieť, že mate niekoho pri sebe, ešte krajšie je keď toho človeka mate radi, či je to mama, babka, otec, súrodenec, iný člen rodiny alebo kamarát/ kamarátka. A keď ten človek na ktorom vám záleží. odíde je to bolesť. Veľká. Jedna z najväčších bolestí, akú môže človek zažiť. Určite po nej nikto netúži.
Poznám ju osemnásť rokov. Je mojou sesternicou. Volá sa Zuzka. Je to moja jediná sesternica a zároveň aj najlepšie. Medzi nami je osem ročný rozdiel, čo bol v detstve viditelný rozdiel. Nemali sme toho veľa spoločného, neboli sme si blízke a nemali sme sa ani o čom baviť. Boli také krásne chvíle ako keď sme išli spolu na kolotoče, zmrzlinu, keď u nás spala, ale to bolo dávno. No nebol by to taký problém keby...
Moja a jej mamina sú sestry. A sú pohádané, nekomunikujú spolu. Takže Zuzku vidím len keď prídu ku babke, ktorá býva snami v dome. Chodia k nám každú nedeľu, teda chodila k nám každú nedeľu, ale...
Keď som vyrástla z dieťaťa našli sme si k sebe lepšiu cestu, no je tu stále to ale...
Je to taký blbý pocit, že ju strácam. Zuzka jediná vie najlepšie pochopiť aké to v našej rodine je, aký je môj otec, mama... Sme si v tomto moc blízke. Vždy ma vypočula, občas poradila ak vedela. Sranda je, že sme z rovnakej dediny len iných koncov, no aj napriek tomu sme si tak blízke zároveň, ale vzdialené. Vekový rozdiel by už taký problém nebol, ale "problém" je že má vlastný život, robotu, školu, kamarátov a potom mňa, babku...
Vedela som, že raz keď babka zomrie ju stratím, lenže nevedela som, že tá strata bude tu tak skoro. Hoci babka našťastie ešte žije tak ju strácam. Nechcem aby mi odišla zo života len preto, že naše mami sú pohádané. Nechcem to, ale neviem tomu zabrániť. Neviem ako to spraviť tak aby ostala v mojom živote aj naďalej.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár