Je pol ôsmej večer.
Oblohu zahalili tony mračien.
Krásna modrá obloha sa zmenila,
škaredá čierno-šedá tu nádheru vyhnala.
Nálada sa mi rapídne horší,
počasie je ten vinník najhorší.
Pozerám cez okno v diaľke vidím, že sa blýska,
počuť je aj hromy z blízka.

O chvíľu sa to strhne,
pršať a búrka sa začne.
Prvá kvapka padla na susedove auto,
akoby sa na rýchlosť prebiehalo.
Už ich vidím sú ich státisíce,
slza sa mi kotúľa cez ľavé líce,
môžem už len myslieť na tie krásne chvíle.

Myšlienky mi premietajú v hlave škaredý a smutný príbeh toho,
čo zlého a pesimistického sa mi stalo.
Som ako zakliata,
počasím sa mení moja nálada.
Už viac takto nemôžem,
do postele ako každý večer zaľahnem.

Zaspávam a ráno opäť vstávam.
Čerstvo a dobre vyspatá,
spievam si tretatata.
Pozriem prekvapene na okolie cez okno,
vonku je pekne a hrejivo svieti slnko.
Už sa iba usmieva,
zlej nálade zbohom dávam.
Keď sa dobre vyspím,
iba šťastím s úsmevom kypím.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár