Lenže potom to prišlo... Zbadala spln na oblohe a nálada sa jej mihnutím oka zmenila. Vrátili sa k nej smutné a depresívne myšlienky. Týkali sa samozrejme jej chalana. Milovala ho a miluje ho stále. Začiatok toho vzťahu to bolo také divné. Hlavne z jej strany. Lebo boli kamaráti, bývali spolužiak jej mladších bratov. Bývali chalan jej bývalej spolužiačky...
Začalo to nevinne na jednej akcii. Samozrejme, že im k tomu dopomohol alkohol. Ona to brala skôr ako zábavu. Bavila sa. Nič neriešila, užívala si. Bolo to pre ňu niečo nové. Nepoznané a preto ju to veľmi lákalo. Aj na druhý deň to takto podobne pokračovalo. Potom odišiel domov. Písali si na nete, dohodli si stretnutie. Vyznal jej lásku. Bola šokovaná, lebo mu chcela povedať, že nech ten ich "vzťah" nejak neriešia, že sú len kamaráti, ale prišlo to čo najmenej očakávala. Vyznal jej lásku. Nevedela čo ma robiť, nebola si istá samou sebou. Vedela len, že ho nechce stratiť. Čas bežal a pochopila, že jej nie je úplne ľahostajný a pri jednej náhode si uvedomila, že ho má radšej ako len kamaráta. A tak sa začal ich vzťah.
Bol to pre ňu nový začiatok. Začala prežívať a cítiť niečo, čo do vtedy poznala len z filmov. Zaľúbila sa do neho. Lenže jej neistota ju mátala. A máta stále. Nemôže uveriť, že ju ľúbi niekto. Že ju ľúbi ON. Pochybnosti ma aj dnes po pár mesiacoch.
A tak sa pozerala na mesiac, ktorý bol v tú noc v splne. Sedela pri PC a zas mala pochybnosti. Neverila si.
Lenže... Nevie ako má chápať to ako sa správa. To, že sa vidia málo chápe. Vie akých ma rodičov a ani ona nemá najlepších. Lenže chce aby mal o ňu väčší záujem. Nechcela aby bola denne bombardovaná šiestimi sms typu "Ako sa máš?" "Čo robíš?" "S kým si?", ale teraz keď jej nenapíše a nezavolá jej to chýba. Praje si aby sa jej aspoň raz za deň ozval, ale on nič. Nevie čo si ma o tom myslieť. Miluje ho, ale..
Srdce verzus rozum.
Čo si ma vybrať? Má veriť srdcu? Veď srdcu sa nedá rozkázať koho budeš ľúbiť, alebo ma veriť rozumu? Bude síce bez neho, bez toho koho miluje, ale bude potom šťastnejšia? To asi nie, ale nebude sa trápiť pre xy vecí ako dnes. Lenže ani jedna bolesť, ktorá ju čaká nie je príjemná. Ale zatiaľ si vybrala srdce, nevie do kedy mu bude dôverovať, ale zatiaľ to rieši takto.
"Uvidím čo bude zajtra." povzdychla si. Vypla počítač a ľahla si do postele zo slovami "Ak ma zajtra bude čakať bude to istota, že ma miluje, ale ak tam nebude nie je čo viac riešiť. Veď ak niekoho milujem tak chcem byť sním viac ako raz za týždeň." povedala si nahlas sama pre seba.
Zakryla sa paplónom po tvár. Vypla myšlienky a chcela sa vyspať. Chcela už zajtrajšok a tým aj odpoveď na jej slova.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár