samota peľudnená,
hnaná rýchlosťou stekajúcich slz,
už necíti si ani vlastný pulz
pramene vlasov - tvár zakrytá,
ryhami nechtov - chrastami pokrytá
skrýva tvár, aj ked je sama
samotou najlepšie poznaná
slané slzy pália rany
bolesť kričí sťa čierne vrany
telo do klbka chúli
- predstava, že k nemu sa túli
on dáva jej svoje te(p)lo rád
tisíce a stovky krát
no nie je s ňou, je daleko
ona len spomína ...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
ďalšia skvelá básnička..nechápem prečo si ju skoro nikto nevšimol..úžasný talent máš