boli sme verní priatelia a dvaja
stačilo sa objať a mohli sme lietať,
no ústa pre tebou trápenie taja
v snoch rozprávam ti o kráse raja

už nezverím ti najtajnejšie slová,
nedokážem plne ti veriť,
netráp sa prosím, kôli tomu znova,
že môj hlas kohosi iného volá

kričím, no nečakám odpoveď
musíš sa s tým zmieriť,
že vánok vetra čuje moju spoveď
a ked ťa vidím mlčím hneď

odpusť- nedokážem svoje srdce otvoriť
odpusť- už ti neverím
prosím- skús oko do sĺz nevnoriť
prosím a sama tomu neverím

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár