boli sme verní priatelia a dvaja stačilo sa objať a mohli sme lietať, no ústa pre tebou trápenie taja v snoch rozprávam ti o kráse raja už nezverím ti najtajnejšie slová, nedokážem plne ti veriť, netráp sa prosím, kôli tomu znova, že môj hlas kohosi iného volá kričím, no nečakám odpoveď musíš sa s tým zmieriť, že vánok vetra čuje moju spoveď a ked ťa vidím mlčím hneď odpusť- nedokážem svoje srdce otvoriť odpusť- už ti neverím prosím- skús oko do sĺz nevnoriť prosím a sama tomu neverím Blog 2 0 0 0 0 Komentuj