"Váš manžel, podstúpil operáciu sleziny, ktorá bola pretrhnutá a pomaly sa zotavuje z otrasu mozgu a pomliaždenín. Nemajte strach bude v poriadku, jeho stav je stabilizovaný. Snažte sa oddychovať a nenamáhať sa, keby ste niečo potrebovali, stlačte zvonček a hned k vám pribehne sestrička, ak by ste s niečím neboli spokojná hláste to sestričke, personálu alebo mne. Zatiaľ vám prajem pekný deň. "
"Pán doktor ? Viem, že ste hovorili, že sa nemám báť, ale nemohla by som ho vidieť ? " opýtala som sa dúfajúc, že mi vyhovie.
"Je mi ľúto, že už pri vašej prvej prosbe, vám vaše prianie nemôžem splniť. Váš manžel ešte spí a vy nemáte dostatok síl na to, aby ste mohli ísť k nemu a nie je to vhodné zatiaľ ani pre jedného z vás. Prepáčte, hned ako to bude možné odvezieme vás na vozíku za ním. "
Sklopila som zrak a sklamaným hlas jemne povedala " Ďakujem."
Doktor odišiel, ľahla som si a premýšľala. Nevedela som si na nič spomenúť, jemné spomienky mi lietali hlavou, no nedarilo s ami ich chronologicky usporiadať. Trápilo ma, že ho nemôžem vidieť, no uspokojovalo ma to, že je v poriadku. Bola som unavená a zaspala som...
Môj sen: " Behám po lúke, mám asi 8 rokov v jemných letných šatách po kolená a bosými nožkami rozhrňam veľké steblá trávy a kvetov. V pravej ruke nesiem pletený košík, v ktorom mám maliny čučoriedky a všelijaké lesné plody, a v ľavej držím kytičku kvetov. Som voľná ako vták ked letí. Usmievam sa, rozprávam s lienkou a pred sebou vidím malú jamku. Vložím do nej nohu a padám .... kričím, mám strach! Odrazu počujem hlasný rev, ktorý mi niečo hovorí " ... nikdy ho nebudeš mať, vezmem ti ho, navždy!" vrieska na mňa, bojím sa! "
Konečne som sa prebudila, mierne spotená som privovala sestričku a poprosila si vodu. Všimla si, že som rozrušená, zemrala mi teplotu tlak.
"Stalo sa vám niečo ? "
"Nie len som mala zlý sen ... " nechcela som si ho pamätať, no ten krik mi stále znel v hlave a vyvolával vo mne úzkosť.
"Hned som späť, len ma volá pán doktor."
Počula som rozhovor sestričky a doktora no nie dosť zretelne.
"Sestra, poviete jej to vy alebo ja? "
"A čo jej mám povedať ? "
"Práve teraz .........." Práve tu najdôležitejšiu časť som poriadne nepočula a nerozumela. Čo mi chcú povedať ? Niečo s Viktorom ? Prebral sa ? Skomplikovalo sa niečo ?
Doktor vošiel do izby pozrel sa na aktuálnu teplotu a tlak zhlboka sa nadýchol a povedal ...
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
mizoyka
11. 1.januára 2011 20:42
ešte jeden daj!
Napíš svoj komentár