Po celodennej ťažkej práci ho začal bolieť chrbát a v bruchu pociťoval bodavé pocity, ktoré mu zatemnovali vnímanie.Už cestou domov v autobusovej linke číslo 9 videl len obraz seba samého zničeného človeka v odraze okna poloprázdnej deviatky keďže bola polka novembra a vonku fujavica a dážď.Niečo sa mu na sebe nezdalo aj všetci ľudia sa naňho čudne dívali ale nevedel si spomenúť že prečo lebo vraj to chvíľu trvá kým sa mu vrátia myšlienky.Ešte že šiel autobusom aj keď naň minul svoje posledné pesos ale nechcel po takom dni riskovať a počul že v tomto šialenom meste sa po zotmení neoplatí ísť domov pešo.
Celý deň bol dosť čudný.Pracoval v továrni na výrobu konzerv. Robota ho vôbec netešila chodil tam len z povinnosti pretože mal hypotéku na krku žena čakala druhé dieťa.A on sa musel o rodinu postarať.Robil v úseku krájania a mletia surovín.Dneska mal šťastie v nešťastí.Hovoril si že začne oslavovať tento deň ako svoje druhé narodeniny.A mal aj prečo.
Rezacia mašina plná nožov a koliečok a pružín a rôznych iných vecí ktoré slúžia na mletie a miešanie rýb,zeleniny prasačích kožiek a iných surovín ,ktoré sú súčasťou konzervy sa pred obedom zasekol.Zostávalo mu ešte reznúť sto kilo masy čo bolo tak na 10 minút.Obed bol tak blízko aj ďaleko chcel to nejako spustiť aj sám lebo čakať na technika, ktorý kým príde tak už dávno bude minuté jedlo číslo jedna čo bol dneska rezeň a ostane mu ten hnusný kelový prívarok.Rozhodol sa rýchlo.Hlad bol silnejší.Potreboval na znovurozbehnutie spúšťaciu tyčku ktorou sa poštuchalo vo vnútri stroja a zatlačil sa korelácia a sprehľadnily prevody a znovuzaizolovali kontaky a vymenili poistky. Ale tyčka nebola na blízku.Včera si ju zobrala tá odporná nepríjemná blondína z uzatváracieh na je ten typ ženskej čo kým nedostane čo chce tak vám bude znepríjemňovať život svojou prítomnosťou a ona si to dobre uvedomuje. A tak jej to radšej dáte a nenaťahujete sa s ňou zbytočne pretože by vás pripravila o rozum aj o nervy a ešte by sa možno šla na vás aj sťažovať aj zámienku by si určite našla.A vedenie by jej radšej vyhovelo ako by sa s ňou malo zapodievať.
A tak po krátkom a pudovom rozmýšlaní sa rozhodol ísť do vnútra stroja čo bolo rozhodnutie, ktoré odporovalo všetkým predpisom o ochrane bezpečnosti a zdravia na pracovisku a keby sa ten stroj spustí tak z neho ostane len kaša.Predpisy sú jedno a hlad je druhé.No už bol vnútri a akurát montoval poslednú poistku keď sa to zrazu pohlo.A jeho napadla posledná myšlienka. Bože veď dneska hlásili odstávku elektriky ktorá sa má konať 10 minút pred obedom. A s hrôzou sa kukal na sekajúce nože.
Takto ho našli rozflákaného kolegovia.Ešteže táto nadnárodná korporácia, ktorá bola výhradným dovozcom konzerv pre celé Eurázijské impérium už od 22 storočia mala zariadenie pre takéto prípady. Vymyslel ho vedec Hooverstein ktorý bol chemo- bio- fyzio- geneto- psychopatik. Nazývalo sa DDK(dávač do kopy).Jeho použitie bolo možné len raz z dôvodov, o ktorých vám nejdem písať ale sú uverejnené v časopise Psychopatika ročník 67 číslo 8.Ktoré je venované celé dávaniu do kopy.
Je to jednoduchý stroj dáte doňho všetko čo z človeka ostalo ale musí to byť všetko a on ho dá do kopy.Zavriete veko nastavíte program a on ho dá do kopy. Celé to prepláca poisťovňa.
A tak ma vraj dali to toho stroja ja si na to ani nepamatám pretože vtedy som „spal“ .A pamatám si len otvorenie veka čudné pohľady a krátku tichú debatu na do mnou. Obliekli ma a poslali domov nech si oddýchnem ale tvárili sa dosť čudne.
Určite som mal niečo na tvári.Ale neviem čo.Cestou vo výťahu som sa obzeral v zrkadle a všetko bolo na svojom mieste.Vlasy dobré,účes moderný oči dve, zuby pohľadné.Proste celý som bol krásny. Až na ten prasačí rypák medzi očam
Záchod
Komentuj
Komenty k blogu
1
petka9
21. 5.mája 2008 01:46
hehe toto nema komentar? ved to je uuplne smiesne ...ehm dufam ze to ma byt smiesne alebo zas ten moj divny zmysel pre humor? zeby to preto nemalo komenty? jaaj uz som ticho.. mala by som ist spat asi
Napíš svoj komentár