Nemôžem si zvyknúť takto žiť
pre teba každý deň sama byť
Je to ako prázdnou pustatinou ísť
len samota sa vôkoľ rozprestiera
vnútry zostáva len agresívne zviera

Prečo osud krutý bol
a nevzal môj život skôr
predtým než naše cesty skrížil
mal mi pustiť jed do žíl

Teraz zostáva len smäd
nie a nie sa napiť vody
krv chcú pery keď už ruka bodla
nie ty si to však rozhodla
To len zúfalstvo nevie čo ďalej
zhasína aj všetká nádej...

 Blog
Komentuj
 fotka
anjelik4195  7. 2. 2008 10:29
pekna basen ja som podobnu napisla wcera
 fotka
theatreofmadness  7. 2. 2008 11:01
na podobne temy ma v danej situacii tiez napada hrozne vela viet.

mozno podobne stavy cloveka uplne znicia, alebo casto posuvaju dalej a buduje si postupne ochranny

kryt. stava sa menej pristupnym, co sa v zivote obcas aj hodi.
 fotka
raistlin  12. 2. 2008 23:21
nemam na to co povedat, krasne vies pisat, ale tie city,
Napíš svoj komentár