Práve, keď som to asi najmenej očakával a asi aj najviac potreboval sa zjavila ona. Spolužiačka z iného mesta, ktorú som v škole vídaval pramálo. Ani neviem ako sa to udialo, ale zrazu som sa pristihol, ako jej zverujem svoje najväčšie tajomstvá a teším sa na každý deň čo s ňou môžem aspoň chvíľu stráviť.
A práve teraz ju možno strácam, ženu, ktorá sa dostala cez moju škrupinu, porazila moju ľahkú mizantropiu a dokáže to, že sa s ňou vydržím rozprávať aj dlhé hodiny. Prečo sme len obaja takí flegmatici? Za dva dni sa musíme naučiť na test učivo, čo sa učili naši spolužiaci za 3 semestre, inak ideme do medziročníka. A ja ju proste nemôžem vydierať, aby potom dochádzala do iného mesta iba kvôli mne.
Ona to síce nechápe, ale chalan ako ja naozaj za to nestojí. Som osoba, ktorá nedokáže niekomu ubližovať a už vonkoncom nie jej. Ona je proste...bojím sa to to aj priznať, čo všetko cítim. Nie, nevidím ju ako dokonalú. Ako každý, aj ona má svoje chyby:
- je tvrdohlavá, dokonca ešte viac ako ja, preto jej vždy ustúpim, lebo viem, že to aj tak vždy myslí dobre
- je hrozne zvedavá, ale ja jej aj tak túžim povedať úplne o všetkom
- je urážlivá, ale mňa baví sa s ňou hádať, čo všetko som myslel ironicky
- je obetavá až do tej miery, že uprednostňuje iných pred sebou, no ja túžim byť konečne ten, ktorý sa obetuje pre ňu
- pravidelne mi kradne spánok, ale aj tak to sú pre mňa najkrajšie prebdené noci
Mohol by som ešte pokračovať, ale to čo som chcel povedať je, že ja mám dokonca rád všetky tieto chybičky, ktoré vlastní. Už sa mi nechce donekonečna hľadať ženu akou je ona a preto ju nemôžem stratiť!
V tomto týždni si želám teda len jediné - aby som na konci týždňa mohol napísať najšťastnejší blog v mojom živote.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
lussatko
14. 12.decembra 2010 11:36
drzim palce
Napíš svoj komentár