Brankár sa chystá vybehnúť, následne si to však rozmyslí a cúva do brány. Toto mi presne vyhovuje. Ešte stále neviem či tú prihrávku vôbec dočiahnem a tak skáčem vysoko do vzduchu ako sa len najviac dá. Bude to o milimetre. Tie nechty na nohách som si včera asi nemal strihať. Vzápätí však lopta dopadá na špičku mojej zdvihnutej nohy a pomaly padá ideálne podo mňa. Už bude stačiť len sa opýtať brankára kam to vlastne chce. Jednou nohou dopadám z tej výšky na zem, ale následne sa noha podlamuje. Nie som síce doktor, avšak som si istý, že v takom smere sa pri tom podlomení noha obyčajne neohýba.
O chvíľu príde bolesť a ja ledva odkrivkám do outu. Nie je zas taká strašná, možno aj preto, že mám vysoký prah bolesti. Veď niekedy si počas zápasu pripadám ako vrece pre kickboxerov. Pozerám sa na nohu a s určitosťou môžem konštatovať, že zlomená nie je. V kolene síce evidentne niečo ruplo, ale určite to je len nejaké natiahnuté väzivo. Na počudovanie sa mi behalo celkom dobre, bez bolesti a ten zápas som nakoniec dohral. V kolene však do konca zápasu ruplo ešte dvakrát. O dve hodiny bolo koleno také napuchnuté, že som už nenahmatával kosti ho tvoriace.
Zase na pohotovosť, človek už si pomaly aj zvykol. Doktor sa chystá vybrať tú tekutinu z neho. Do injekcie pridáva ihlu o trošku väčšiu ako sa používa na darovanie krvi. No to som zvedavý ako mi tam také hovädo dokáže strčiť. Nepríjemný pocit prenikajúci celým telom okamžite odpovedal na moju zvedavosť. Vybral tri plné injekcie krvi. Koleno potom spľaslo ako vyfučaný balón a znova vypadalo v pohode. V ďalších zápasoch však koleno vytrvalo vzdávalo svoj súboj so svalovým zranením.
Ďalšia návšteva pohotovosti, rontgenové vyšetrenie nič neukázalo a tak som vyfasoval fastumgel. Ako nič proti fastumgelu, možno keby som Pľuščenko alebo Patric Swayze tak by mi dokonale dokázal uľaviť po náročných zdvíhačkách, ale vyliečenie zraneného svalu určite tento zázračný prípravok nedokáže. Po ďalších rupnutiach som teda konečne navštívil skutočného špecialistu vo svojom odbore a vyšetrenie ukázalo: poškodený vnútorný meniskus, vonkajší meniskus a pretrhnutý predný krížny väz. Zázrak, že som s tým vôbec dokázal hrať. Verdikt vyzeral byť krutý, budem musieť absolvovať minimálne dve operácie.
Neviem prečo, ale v takýchto chvíľkach ma vždy naplní optimizmus. Dokonca niekedy, keď nespravím skúšku v škole, tak sa teším viac ako keby som ju spravil. Je to choré, ale zas nesťažujem si. Rozhodol som sa, že ma budú operovať v miestnej nitrianskej nemocnici. Možno som mal vtedy viac počúvať svojich kamarátov a známych keď mi hovorili: "Do nitrianskej?! Si sa zbláznil, veď tí doktori sú len preškolení mäsiari" alebo "Keby som chcel umrieť pomocou eutanázie na Slovensku, tak sa dám operovať v Nitre".
Napriek všetkým pochybnostiam som po zdĺhavých predoperačných vyšetreniach bol pripravený na prvú operáciu. Bolo krásne septembrové ráno a ja som sa s taškou prehodenou cez plece pozeral na tú veľkú budovu odhodlaný do nej vstúpiť. Ide sa na to, povedal som si, veď pri najhoršom si budem pripíjať už len do jednej nohy.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár