.
Stupňujúci antikomunizmus.
.
Zhoršujúce sa sociálne postavenie pracujúcich na oboch stranách rieky Moravy, stúpajúca popularita komunistických strán v celej Európe, zapríčinili tvrdý nástup antikomunistickej hystérie. Pravicové strany pochopili, že nejde len o večné frázovanie o zločinoch „komunizmu“, treba ho aj skutočne likvidovať. Diať sa to má v dvoch rovinách.
1. falošným glorifikovaním vrahov a násilníkov vystupujúcim proti vláde pod vedením komunistov.
2. represáliami zasahujúcimi proti pokrokovým organizáciám a komunistom.
.
Prvá rovina stupňujúcej antikomunistickej hystérie už prebehla. V Rusku sa začali v značnej miere rozširovať ako hodnoverné listiny falza, pri ktorých už aj človek bez akademického vzdelania v oblasti archívnictva vie, že ide o podvrh /Kauza Katyň/ . V Českej republike sú rehabilitovaní a glorifikovaní Mášinovci, na Slovensku Tisovčíci a na Ukrajine Banderovci a Vlasovovci.
.
Prvá rovina stupňujúcej sa antikomunistickej hystérie je spojená s mediálnou propagandou. Výhodným pre mediálnu propagandu je najmä film. Takto hodnotné filmy a seriály „zo starých čias“ nahradili filmy silou-mocou hanobiace socializmus. Takto sa na filmovom plátne objavili filmy dotované nemalými finančnými čiastkami, za to však ukážkové príklady žumpovej hodnoty. Medzi takéto filmy „bastardiacimi“ históriu patria „Pelíšky“, „Pupendo“ a hlavne „Občiansky preukaz“. Najnovšie niektorí scenáristi uvažujú aj o sfilmovanie osudov bratov Mášinovcov.
.
Druhou rovinou stupňujúceho antikomunizmu je perzekvovanie všetkého pokrokového a komunistického. Základ týchto represálií bol položený začiatkom 90-tych rokov. Najviac pokrokovo zmýšľajúcich ľudí bolo zhromaždených v ateistických kluboch a na katedrách ateizmu a humanitných vied, ktoré bolo treba zlikvidovať. Tak sme sa dočkali dňa, keď je veda považovaná za pavedu /Vedecký ateizmus/ a paveda za vedu /Teológia/.
.
Nová vlna útokov na všetko komunistické sa prevalila v týchto dňoch. V Poľsku bol pokus ústavne zakázať komunistické symboly, v Litve je uväznený predseda Socialistického ľudového frontu súdruh Algirdas Paleckis.[1] Zvlášť nebezpečným je „Zákon o Jáchymovskej lži na Slovensku, umožňujúci trestné stíhať a sankcionovať takmer každého hlásajúceho sa k marxistickým myšlienkam, stojacim ako večné opozitum voči súčastnej malomeštiackej spoločnosti.
.
Kauza Mášinovci
.
Buržoázne média, buržoázni historici, pravica veľmi jednoducho hodnotia činnosť Mášinovcov z hľadiska histórie. Pravica sa snaží obhajovať ich činnosť tým, že „bojovali“ proti „totalitnému“ režimu a mali právo sa brániť, mali právo sa prestrieľať na západ. Odmietajú verziu zločinnej činnosti, z dôvodu „neľudskosti“ režimu. Podľa viacerých pravicových politológov, historikov, a zvlášť politikov – Mášinovci by nevraždili, keby v Československu nezavládol krutý režim so svojou vraždiacou mašinériou.
.
Veľmi jednoduché vysvetlenie však?
.
Z historického hľadiska je toto vyjadrenie najväčším nezmyslom. Československo v tomto období bol legitímne uznaný štát, ktorý uznali všetky štáty Európy. Štát majúci vlastné zákony, ktoré musel dodržiavať každý občan vtedajšej spoločnosti bez výnimky. Navyše v 50-tych rokoch každý štát na celom svete prechádzal zložitým obdobím politických turbulencií. V tom čase boli v USA odsúdení na smrť a popravení manželia Rosenbergerovci, v Iráne bola roku 1953 zvrhnutá ľudovo-demokratická pokroková vláda Mosadekka, pokrokové režimy boli zvrhnuté aj v Guatemale. V Portoriku a na Haiti boli vydržiavané z amerických peňazí totalitné, ba priam zverské, fašistické režimy bábkových vlád - mučiace a vraždiace vlastných občanoch po tisícoch každý deň. Zdá sa Vám to odbočenie od témy? – Mne nie, je to len verný obraz 50-tych rokov, keď ruky potrieštené krvou mali režimy nielen vo východnom bloku, ale aj na tom „demokratickom“ Západe. Od roku 1959 sa navyše viedla tvrdá úporná psychologická vojna voči revolučnej Kube pokračujúca praktický dodnes.
.
Ak berieme pohľad súčasných historikov a politikov za ten správny, tak každý človek v 50-tych rokoch mal právo vystúpiť s ozbrojeným odporom proti ktorémukoľvek štátu na celom svete. Ak by došlo k takémuto svetlému vzoru vo všetkých štátoch, celý svet by sa dostal do víru anarchie, vedúcej až k svetovej vojne.
.
Ďalšou obhajobou pravice je „nedemokratickosť“ vtedajšieho režimu. My komunisti nepopierame chyby režimu. My ich tiež vieme označiť správnym pojmom, vieme o chybách a nedostatkoch z čias budovania socializmu. Treba však k písmenku A povedať aj B. Socializmus bol na svete relatívne nový ideový smer nemajúci skúsenosti s riadením spoločnosti. Kým kapitalizmus sa vyvíjal dlhé tisícročia, tak socializmus mal za sebou len cca. 30 rokov svojho vývinu, ako riadiacej zložky spoločnosti. Oproti tisíckam rokov postupného napredovania kapitalizmu, socializmus vyrástol takpovediac z „kojeneckého“ veku, vyrástol z plienok. Každá matka vie, že nemôže trestať svoje dieťatko za to, že sa vo veku troch rokov nestalo docentom a vysokoškolským pedagógom, že na to potrebuje postupný osobnostný vývoj, poznačený dlhoročným štúdiom a učením sa.
.
Takto nejako to bolo aj so socializmom, aj on potreboval na svoj „osobnostný vývoj,“ roky štúdia a učenia sa, aj on potreboval vyspieť, na čo tiež potreboval svoj čas. Sú preto logické nedostatky a chyby režimu charakteristické pre všetko nové. Uveďme si to na príkladoch - Cirkev vo svojom ranom období umučila grécku vedkyňu Hypathiu beštiálnym spôsobom. - Feudalizmus sa prejavil krutými represáliami voči tým, čo neboli schopní uznať kresťanské náboženstvo. Kráľ Karol Veľký nechal sťať vyše 4 500 Sasov z dôvodu odmietnutia krstu. Barbarské krížové výpravy umúčili stá tisíce ľudí inakšej viery, akú sami vyznávali nielen v Oriente, ale aj v kresťanských krajinách. - Buržoázne revolúcie v Európe dláždili tiež cestu buržoázie potokmi krvi, od Veľkej anglickej buržoáznej revolúcie, cez teror jakobínov a direktória vo Francúzskej revolúcii, až po biely teror nasledujúci po páde Parížskej komúny. - Aj Američania stúpali po stupienkoch svojej moci cez krvavé obete svojich neprajníkov v protikoloniálnych vojnách, majúcich v tej dobe skôr pokrokový charakter, až po zásahy v iných krajinách ohrozujúcich ich vlastné záujmy, čo pretrváva v podstate až dodnes.
.
Tieto údaje dokazujú, že je jednoduché, ahistorické a nepresné hovoriť o zločinoch „komunistického“ režimu.
.
Pri pohľade na Československo musíme naznačiť aj ďalšie fakty. Od čias vzniku Československa, vtedajšia štátna moc, hlásiaca sa k demokracii, páchala krvavé zločiny. Od prvého výstrelu voči nespokojných robotníkom v Rumanovej a Krompachoch na začiatku dvadsiatych rokov, až po streľbu v Košútoch, Čertižnej a Habure v rokoch tridsiatych. „Demokratický“ parlament prvej ČSR prijal viaceré zákony prechádzajúce od relatívnej demokratickosti k otvorenému fašizmu. Bol to Zákon na ochranu republiky z roku 1923, podľa ktorého v konečnom dôsledku bola odsúdená aj poslankyňa Milada Horáková, na ktorú sa s takou radosťou odvoláva pravica popierajúca pokrokovosť socialistického režimu.
.
Buržoázni historici velebiaci Československo z predvojnového obdobia neradi počúvajú aj také zákony, ktoré obmedzovali slobodu slova a tlačeného prejavu, neradi počúvajú o cenzúrnej praxi v Poslaneckej snemovni a Senáte Národného zhromaždenia, kde mohol predseda nechať scenzurovať výroky poslancov stojacích opozične voči nemu, kde mohol predseda prerušiť diskutujúceho poslanca z dôvodu reči „Non sequitur“ /reč mimo tému – poznámka autora/, ktorá sa nehodila do plánov vládnucej „Päťky“. Navyše historici neradi počúvajú aj o samotnej „Päťke“, ktorá „vyšachovala“ parlament i vládu a sama pripravovala zákony /Päťka – päť zástupcov „vládnych“ strán riadiacich za prvej ČSR politiku štátu. Ich rozhodnutia boli záväzné pre ich poslanecké kluby. Sem patrili socialisti, agrárnici, národní demokrati, národní socialisti a zástupca živnostenskej strany/.
.
Ak sa vrátime k 50-tym rokom musíme zdôrazniť aj niektoré ďalšie fakty. Politici a historici z opačného tábora zabúdajú pomerne často na veľký vojnový konflikt známy ako Druhá svetová vojna. Musíme zdôrazniť, že najviac obetí v odboji v Českých krajinách a na Slovensku mala komunistická strana. Tá v domácom i zahraničnom odboji stratila takmer viac ako 60% svojho predvojnového členstva. Počas vojny zomreli takí vynikajúci funkcionári, akými boli v Českých krajinách dr. Bohumír Šmeral, Julko Fučík, Jan Šverma, Josef Śliwka, Jan Zika – na Slovensku Gabor Steiner, Olex Borkaňuk – natrvalo podlomené zdravie z vojnových útrap mali Josef Haken, Vitězslav Mikulíček a.i. Je prirodzené, že strana musela obnoviť svoje preriedené kádre a tak sa do strany dostali karieristi zodpovední za 50-te roky, z ktorých sa neskôr stali veľký reformátori a obroditelia „Pražskej jari /Alexander Dubček, Čestmíř Cisář, Josef Smrkovský/. Strana s takýmto obnovenou nepreverenou členskou základnou sa nie mohla dopustiť, ale reálne dopustila ťažkých chýb.
.
Neobstojí ani tvrdenie o vojnovom konflikte. Jednak Československo nebolo so žiadnym štátom vo vojnovom konflikte, takže je nezmyslom hovoriť o akomsi „partizánskom“ hnutí snažiacim sa vo vojnovom konflikte zvrhnúť určitý režim. Z tohoto dôvodu je priam nehoráznosťou porovnávať „odboj“ Mášinovcov s odbojom partizánskych skupín v Čechách a na Slovensku počas Druhej svetovej vojny. Ak by sme uznali výpravu bratov Mašínovcov ako vojnovú, musíme zdôrazniť porušenie medzinárodných dohovorov a zákonov o vojnových zajatcoch. Spútaný príslušník zboru národnej bezpečnosti mal v takom prípade štatút vojnového zajatca. Z tohoto pohľadu je najhrubším porušením medzinárodných dohovorov, ba priam vojnový zločin podrezanie bezbranného človeka. Už z tohoto dôvodu bol čin bratov Mašínovcov zavrhnutia hodný.
.
Pri uvedení všetkých faktov je otázka nastolená jasne – o čo ide pravicovým kruhom? Odpoveď je jednoduchá – čo najviac očierniť socializmus ako pokrokový poriadok. Týmto však neprejdú a už aj skeptickí ľudia začínajú spoznávať pravú tvár kapitalistickej ideológie budujúcej základy na osobných záujmoch jednotlivca žijúceho na úkor celej spoločnosti.
.
[1] Prenasledovaniu súdruha Paleckisa sa venuje článok : Proces s předsedou Socialistické lidové fronty Algirdasem Paleckisem: buržoazní vládci Litvy pokračují v trendu protikomunistické hysterie v Evropě In : » www.komsomol.cz/clanky/1653_lit...
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
hetfield
30. 9.sept. 2011 16:41
keby sa len prestrielali tak by som na tom nevidel nic zle a to ze pri tom jedneho aj podrezali svedci ze to neboli ziadny hrdinovia len hrdlorezy
2
ale ked bol ten socializmus taky fajn mal umoznit ludom aby mohli slobodne opustit krajinu a nemuseli to robit nasilne
3
Tlieskam! Problém je že dnešní politici a média neukazujú ľuďom obe strany mince, čo spôsobuje, že ľudia majú skreslené a obmedzené názory.
Článkov ako sú tieto treba viac a nielen na stránkach ako sú tieto.
Na námietku, že predsalen je to článok viac obhajujúci ako nestranný je nutno povedať, že denne si môžte prečítať mnoho článkov iba obviňujúcich a nie nestranných. Takže: Ak súhlasíme s tým, že niekto minulý režim kritizuje a obviňuje, mal by tu byť aj priestor pre jeho obhajobu. A toto je podľa môjho názoru obhajoba na veľmi vysokej úrovni za ktorú by sa nemusel hanbiť vôbec nikto.
Bohužiaľ výsledná diskusia by mala väčší efekt v prípade väčšej nestrannosti čitateľov, alebo pestrejšieho rozdelenia názorov.
Ešte raz ale: ďakujem za tento článok!
Článkov ako sú tieto treba viac a nielen na stránkach ako sú tieto.
Na námietku, že predsalen je to článok viac obhajujúci ako nestranný je nutno povedať, že denne si môžte prečítať mnoho článkov iba obviňujúcich a nie nestranných. Takže: Ak súhlasíme s tým, že niekto minulý režim kritizuje a obviňuje, mal by tu byť aj priestor pre jeho obhajobu. A toto je podľa môjho názoru obhajoba na veľmi vysokej úrovni za ktorú by sa nemusel hanbiť vôbec nikto.
Bohužiaľ výsledná diskusia by mala väčší efekt v prípade väčšej nestrannosti čitateľov, alebo pestrejšieho rozdelenia názorov.
Ešte raz ale: ďakujem za tento článok!
4
@ink - veľmi pekne ďakujem za Tvoj koment. Nepíšem málo, venujem sa výskumu tématiky, preto vždy Tvoj koment poteší..
Napíš svoj komentár