no stala sa mi zrada.
Verila som v to,
že máš ma rada.
Veriť treba, ja to viem,
ale toto je snáď len zlý sen.
Zostali len spomienky na časy tak krásne,
no teraz ja už píšem o tom iba básne.
Ľúto je mi že si práve taká,
že dáš sa na všetko tak ľahko zlákať.
Neviem čo ďalej,
už neverím nikomu.
Teraz ja už nepoznám ani samú seba,
jedno mi povedz, bolo mi to treba?
Ďakujem ti za dobré,
ďakujem ti aj za zlé.
Len jedno neznášam,
že vieš byť taká nevďačná.
Ps: venované jednej osobe, ktorá si to nikdy neprečíta.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár