rozbúreným
tichom sa
blížia vrany
a predsa
sa na nás valia
údery
z každej strany
obzri sa
koľko vecí sa
zmenilo
koľko som ich
znenávidela
najprv
duše anjelov
a potom diablov tela
pozri
nezbadali sme
kopali sme si jamy
keď mŕtve spomienky
už boli medzi nami
vnímaj
nepoznanú chuť
čo nikdy
nevyznela z nás
obopínajúcu bolesť
ktorej ani
nemohlo byť
viac
povedz
ako vravíš zbohom
ako na rozlúčku mávaš
lebo
už nechcem mať to
čo aj
iným dávaš
...niečo staré, čo som našla v zásuvke....
Báseň
Komentuj
2 komenty k blogu
1
sarah_whiteflower
25. 3.marca 2008 07:04
Ufff... na toto ti poviem jediné... že táto tvoja stará vec, ktorú si našla v zásuvke ma zabila... totálne ma odrovnala tým, aká je výstižná momentálne na moju povahu, na moje pocity a na to, čo sa momentálne so mnou deje... do svojho profilu si zvyknem dávať úryvky blogov mojich priateľov a dobrých bloggerov, ktoré ma vystihujú, bolo by mi veľkou cťou, keby som si tam mohla dať aj jednu dve strofy z tvojej tejto básne... nenahnevala by si sa? fakt je to perfektné a mimoriadne dobre to sedí...
2
Ja milujem Tvoje basnicky
nachadzam sa v nich
a obdivujem Ta.
Tato je akoby jeden z mojich starych odrazov v zrkadle.
nachadzam sa v nich
a obdivujem Ta.
Tato je akoby jeden z mojich starych odrazov v zrkadle.
Napíš svoj komentár