- Aj ja, ale tá diaľka ...
- Ja viem, je to ťažšie ako som si myslel. Ale už iba zopár týždňov.
- Hej a potom aj tak budeme spolu iba párkrát do mesiaca. Načo to vlastne čakáme ?
- Čože? Čo to vravíš?
- Akú máme my dvaja budúcnosť? Máme len nádej, že keď sa vrátiš všetko bude lepšie ako je teraz, ale čo ak nebude.
- To záleží od nás...a od teba.
- Ale mne nestačia smsky a telefonovanie. Bojím sa, že keď sa vrátiš, tá vzdialenosť bude stále medzi nami.
- Pamätáš sa, čo sme si sľúbili?
- Áno.
- Keď sa vrátim tak uvidíme, nechcem aby ťa minulosť zaväzovala...
- ...ale tak to nie je. Stále na teba myslím, ale jednoducho sa cítim sama a nenávidím to na sebe. V jednej minúte som od teba úplne závislá a v druhej môžem žiť ľahko bez teba. Chápeš to? Lebo ja nie.
- ......
- Si tu?
- Prepáč mi. Bol by som radšej doma pri tebe a keby som to mal urobiť znova, neodišiel by som. Dúfam, že nie je neskoro.
- To dúfam aj ja, lebo ...lebo ťa mám rada.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
sakul
26. 7.júla 2007 16:41
...klasika, radšej si zvykaj..
2
laska na dialku je asi to najhorsie co moze byt poznam to zazil som to sam dufam,ze sa ti coskotro vrati
4
prečo som to predtým nečítal?§
velmi pekne.....................
To dúfam aj ja, lebo ...lebo ťa mám rada.
velmi pekne.....................
To dúfam aj ja, lebo ...lebo ťa mám rada.
5
a rok po tom, ako si napísala túto konverzáciu, tak ja viem takú istú so svojím vlastným... čo to vlastne je? Je to už vôbec niekto "môj"? Vlastne ani neviem... asi už nie... každopádne, ako keby si opísala moju konverzáciu... zaujímavé paralely našich osudov
Napíš svoj komentár