Tam, hľa stojí dom,
milenci zomreli v ňom.
Každé ráno sa budili
rúškom tajomna blúdili
v tom mŕtvom hrobe,
kde na konci ulice
tŕňom obrasteným ihlice
zomreli milenky obe.
Tam, hľa stojí dom,
milenci zomreli v ňom.
Každý deň neznaboh
luhali manželom
ktorých spojil Boh,
kde v útrobách bolestných
v dome tom zomreli
s prísľubom horkosti.
Tam, hľa stojí dom,
milenci zomreli v ňom.
Každý večer hanebne
líhali v objatí prosebne
nech tento čas nikdy neskončí
kde v perinách nečistých
zažehli ohene, ktoré ich zabili,
ktoré bremená zhodili.
Tam, hľa stojí dom,
milenci zomreli v ňom.
Každú noc vášnivo
bozkami na telo
ukájali bezmocnosť,
kde v kójach domova
v poslednom objatí
ich duše prežili.
Tam, hľa stojí dom,
vrah obesil sa v ňom.
Každé ráno úkosom
pozeral na ten dom,
v ktorom bezmocnosť zvíťazila nad zlom,
kde tušiac zánik svojej duše
poslúchal smrteľný zvon,
ktorý ohlasoval ich skon.
Tam, hľa stojí dom,
vrah obesil sa v ňom.
Každý deň tŕpol v peň
keď uslišel slabý sten
manželky spievajúcej pieseň,
kde prosiac o zmilovanie
na kolená padne
nech mu manželka sekerou zatne.
Tam, hľa stojí dom,
vrah obesil sa v ňom.
Každý večer máčal slzami
vankúš presiaknutý vôňou, krúpami
manželkiných bôľov,
kde v posteli zúfalcov
ležal z posmrtných kŕčov
kde sám seba zavraždil.
Tam, hľa, už nestojí dom,
vrah podpálil sa v ňom.
Každú noc odvahu naberal
stenal, plakal, bedákal
nad osudom svojom a manželkinom
kde neskoro pochopil,
že manželku neľúbil,
kvôli hrdosti oboch zabil.
Tam, hľa smrtka sa smeje,
vrah zabil ženu i sebe.
Každý čas smrtka znovu vyhraje,
žena sa oddala slabosti - žene,
muž svojej hrdosti nespustil na cene,
kde na konci ulice dva domy horia,
tam, kde smrtky na bránke snoria,
tam milenky pomstu si zvolia.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár