Sedím....nič nevnímam, len posledné tvoje vety...škoda,že nie na perách ale vpisané na monitor neviditeľnou fixou...nič nedáva zrazu zmysel , chcem vysvetlenie , nie ani o to vysvetlenie mi v skutočnosti nejde , chcem nemožné...áno tak by som to nazvala.

Už sú to mesiace , nie vlastne len mesiac a pol , možno a možno nie , komu na tom záleží, mne sa ten čas tahá ako žuvačku , na ktorú stúpite na chodník a nechce zíjť z vašej obľúbenej tenisky.

Potrebujem ho zas vidieť.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár