Večer kráčam v ústrety rozlúčky
Srdce mi vydáva tlkot tichučký
No slzu však nedokážem vynoriť
Viem čo ma zajtra čaká
S tebou sa musím rozlúčiť
Pravda je už taká

A ráno príde lúčenie
Chcela by som ho oddialiť
Nemám šancu to premariť?
No si si istý, že nie
Zatvoril si dvere od bytu
Vidím, cítim, že nie si tu

Moje veci si so smútkom pobaliť musím
posledné stretnutie ťažké bude, to tuším

Už je to tu
Posledný krát som ťa s plačom objala
Ty si ma chladne utešil by som si pozor dala

Prechádzam mestom slovensko maďarských krás
Z očí slza za slzou vyteká
Navždy som stratila milovaného človeka
O týžden sa sem nevrátim v tento čas

Vlak pristavili, hlásia ho na odchod
Ja navždy budem ľutovať náš rozchod
Dôveru v teba som neprejavovala tak ako som mala
Je tu čas na to aby som ľutovala
No na ľútosť je asi neskoro a toto sú moje posledné slová
Na všetko krásne nezabudnem, zbohom LÁSKA MOJA...

 Vyznanie
Komentuj
 fotka
tsunade  8. 8. 2009 21:14
veľmi krásne a zároveň veľmi smutné
Napíš svoj komentár