Stojíš na chodbe a hladáš pohľadom vypínač svetla. Nesvietiš, nenarušuješ spánok. Budú mi tieto dni chýbať.
Spíš a ja neviem kým budem zajtra. Ďakujem že som ťa mohla objať. Že mi bolo dovolené o tebe snívať.
Ostatným len pár slov - chýbate mi, ale nie tak veľmi aby som s tým niečo spravila. Užívajte a ak si spomeniete, prečo sme boli priatelia, poďakujte mame. Ktorej nechám na vás.
Amen
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
ja to citam a intenzivne nerozumiem
Napíš svoj komentár