Na bielej stene nemý výkrik,
v tikote rokov tíšim strach.
O vine len to málo vieme,
že razí hviezdou na čelách.

Podať si ruky s Bachom,
bachar je dlhší, má viac síl.
Kamarát-tieň už dávno pláchol
v štekote guliek: sa viac nevrátil.

Keď príde oheň, vyhasneme,
všetkých nás skropia cyklóny.
Do neba vstúpiť, nie do zeme,
šťastie si k sebe prikloniť.

Bach nie je v kurze: k stene s ním,
Beethoven šliape do duší.
Uzáver plynu netesní,
na dverách lístok: Nerušiť!

 Báseň
Komentuj
Napíš svoj komentár