Janopalo

Jeeeej, Jarmusch je môj najobľúbenejší režisér pamätám, ako som mala obrovskú radosť, keď som prvýkrát pozerala všetky jeho filmy.

@grietusha Vsetky naraz? Vsetky som este nevidel, ale tak Cudzejsi ako raj je fajn a naposledy ma dostal Paterson, nielen obycajni ludia, ale aj pribeh, v ktorom sa nic navonok neudeje, a predsa je jasne, ze je to zivot v jeho celosti.

Nie, tak postupne. Ja som ho objavila ešte, keď som bola na strednej (kokso, to bude tak 14rokov ) a postupne si vybudovala závislosť ono viac menej žiaden z jeho filmov nema nejaky veľký dej, idúci od niekadial niekam. Vždy je to skôr atmosféra, scenéria, poetika maličkosti. Opisovanie toho, čo sa deje, bez toho, aby musela byť zápletka. Proste ma beatnicku dušu, rovnako ako Tom Waits a john lurie. A milujem jeho závislosť na jackovi whiteovi, to je vždy super. A jeho špecifický zmysel pre humor. Joj, asi viem, čo dneska budem pozerať

@grietusha tak som rad, ze som navnadil. U mna je Jarmusch len jeden z mnohych dobrych reziserov, takze o to viac som rad, ze mam aj jeho medzi nimi. Je fajn mat viacerych, clovek moze raz siahnut po jednom, inokedy po druhom. Ale vzdy sa najlepsie pozera v dvojici

To, že mám režiséra, ktorý mi je najbližší, neznamená, že nepovažujem aj iných režisérov za dobrých.

A tých zmurkacich smajlov by som zakázala.

Ešte nejaký komentár s objavovanim teplej vody?

@grietusha nenapisal som, ze mne je najblizsi, proste ho povazujem za dobreho a mam ho rad, rovnako ako ostatnych. V tom mojom komentari to bolo naformulovane tak, aby sa medzi riadkami dalo precitat aj nieco inym smerom ako k reziserom. Rovnako ako sa o to snazil Jarmusch. Smajlik tomu mal napomoct, pretoze citat medzi riadkami nevie kazdy. Ale nepomohol. V prvom plane ten komentar urcite vyzera ako objavovanie teplej vody. A vacsina ludi vie prvy plan rozoznat. Spat k reziserom. Rovnako tak ako v pribehoch obycajnych ludi je skvely Allen. Len on ide na to konverzacne. Alebo Antonioni - ale on ma sialene pribehy, teda aspon niektore. Bergman tiez nema vela deja, ale ide ovela viac do hlbky postav ako Jarmusch. Atd., atd.

Tak znova, ja som pochopila, ako si to myslel.
Ty si ale nepochopil to, že ti vravím, že to, že píšem o jarmuschovi ako o svojom naj neznamená to, že iných režisérov nemám rada. Pretože si naznačoval, že proste je škoda mať len jedného obľúbeného. Tak som sa ti snažila vysvetliť slovo obľúbený.

Smajlík bol pri vete, že je najlepšie pozerat vo dvoch. Tá veta je zbytočná, ten zmurkaci smajlík je zbytočný.

Čítať medzi riadkami mi problém rozhodne nerobí, nikde som v tomto komentári nevidela podnet k tomu, aby sa mi chcelo ďalej o niečom rozpravat. Alebo som sa mala vyslovene opýtať, akých režisérov máš ešte rád? A na čo, pozri, zvládol si ich napísať aj bez toho

Teda pardon.

Zvládol si to aj bez toho

Huehiehuehue, ok, koniec passive aggressive.

Allen podla mňa nerobí moc príbehy obyčajných ľudí, Allen má skôr veľmi špecifickú formu allenosurealizmu machnuteho s dadaizmom a vlastným egotripom. Mám asi radšej jeho poviedky než filmy (na poviedkach sa nedokážem nesmiat)

Antonia Nepoznám po mene. Nejaký film?

Bergman je sved, rozhodne viac psychologizuje. Ale nemám na neho vždy náladu a nemá toľko humoru. Zo švédska mám radšej iných bergmanov, ale to sú spisovatelia

Ja ľúbim ešte kaurismakiho, pre jeho priamočiarosť, nevypovedané a taktiež veľmi britky humor. Ale to je skôr moja obsesia fínskou naturou.

Čo sa týkalo toho, či jarmusch ide.do hĺbky. Jasné, že nejde. On sa výživa v maľovaní scén, nepotrebuje psychologizovat postavy.

Tak ako podstatou tarantina je zobrať niečo absolútne ikonické a roztrieskat to ikonickým spôsobom za zvuku totálne ikonickej skladby tak, aby si to ľudia ešte polstoročia pamätali, tak podstatou jarmuscha je kresliť poviedky na filmové plátno. S kamerou, ktorá svojimi zábermi vyráža dych, s láskou k mestu, blues a beatnickej poetike.

"Pretože si naznačoval, že proste je škoda mať len jedného obľúbeného. Tak som sa ti snažila vysvetliť slovo obľúbený." - Nenaznacoval som nic take, ako si tu napisala. Bola to jedna percepcia pisaneho textu, jej intepretacia urcite podmienena tvojimi zivotnymi skusenostami, rovnako ako smajlik. Takze beriem, kazdy sme iny. Len konstatujem, ze si to nepochopila spravne - teda inak - nepochopila si semanticku liniu textu tak, ako ju stylizoval autor. To nie je ziadna chyba, iba konstatovanie. Preco to zdoraznujem (ziadna snaha o agresivne pismenka), len preto, ze aby si ani toto nepochopila zle, pretoze mam pocit (ale to je len moja interpretacia), ze reagujes podrazdene na pisany text, ktory ta stiahne k mnohovrstevnatosti. Preto tie vyrazy (tiez nic v zlom), snazim sa len byt semanticky vyhranenejsi, pretoze medziriadky u teba funguju skor s negativnymi konotaciami. Dobrovolne sa ich vzdavam.
Spat k reziserom - Tarantina velmi nemusim, mam pocit, ze sa snazi manipulovat s divakom (nie v zmysle emocionalneho vydierania, ale skor kalkul s tym, co na platno dat a co nie), navyse nemam rad metodu zaujatia divaka expresivnostou. Je to ako pri sucasnych autoroch poezie (napr. M. Abelova), viac nadavok, lepsia basen (len ako priklad). Antonioni - Zvacsenina, Tetralogia citov (to nie je oficialny nazov, len zhrnutie styroch jeho filmov)... Kaurismaki je aj moj oblubeny, hoci ten jeho "britky" humor je niekedy skor britsky, mam ho vsak rad preto, ze v jeho filmoch sa jasne zobrazuje kritika sucasneho systemu (naposledy Other side of hope), a jeho vychodiska smeruju uplne citatelne ku komunizmu (marxizmu) - tvorba v 80. rokoch, co mi imponuje.