Okolo obeda, keď sa mi už ani nechcelo premýšľať nad možnosťami typu riešenia platformy EkoCity mi už nebolo viac treba zabíjať nad týmto projektom čas. Hodila som niečo na seba civilnejšie, keďže, moje rozgajdané tepláky a dlhočizný kaki sveter nebol moc príťažlivý. Obliekla som si na seba kabátik červenej farby, čižmy a dverami som vybehla na verandu, ktorá mi vyjadrovala maximálnu nespokojnosť, spolu s ratanovým nábytkom kvôli novej prikrývke napadaného lístia.
Mikla som plecom a v duchu som si pomyslela, že keď sa vrátim budem aspoň niečo na práci.
Zbehla som po schodoch na chodník, v rukách som zvierala kľúče od auta no vopred som už mala rozhodnuté ktorým autíčkom pôjdem. Dneska ma očaril môj strieborný diabol ktorý som získala na nemeckom autosalóne v Ženeve ako prototyp teda concept, ešte s neplánovanou výrobou EDAG LUV pick up. Moja prvá láska zatiaľ odstavená pred domom už druhý deň Aston Martin DB9, môj verný spoločník na cesty.
Dag mi krásne zavrčal, ako som otočila kľúčikom, uvedomila som si, že ani sama neviem kde mám namierené.
,,Myslím, že obchodom nič nepokazím, možno tam strávim aj zvyšok dňa". pousmiala som sa a vyrazila som do centra.
Ocitla som sa v predmestskej časti a kedže som sa chcela s niekym aj pozoznamovať, vybrala som si obchodík ktorý ma z diaľky upútal. Malý obchodík u Frenka s množstvom výberu tovaru do kuchynky, starožitníctvo a pri pulte veľký výber orieškov a sušeného ovocia.
,,Uff, ako len riadne fúka ten vietor a to som len vybehla kúsok od parkoviska' stihla som si hlasito zamrmlať pri vstupe do obchodu.
,,Pozdravujem, s čím Vám pomôžem?' spoza pulta sa objavil postarší pán s uhladeným účesom strednej postavy, jeho postava bola prekvapivo dobre stavaná, určite bol v minulosti športovec, pre dnes sa možno venuje športu len rekreačne. Oblečený ma štrikovaní červený svetrík, ktorý ho neskutočne navonok omladil, v ruke držal pero ktoré si rýchlim pohybom zastokol za ucho, žmurkol na mňa šibalskými očami a nasmeroval si to ku mne.
,,Dobrý deň pán.... ' S mojím náznakom na zoznámenie.
,,Frenk Tommy, pre Vás pani Tom.
Ste odtiaľto?
Máte už naše značky na aute, ako som si všimol, ale prízvuk nepoznám'. Znova žmurkol a zaujate si obzeral môj voz.
,,Ehm...Tom, teší ma volám sa Karin a prisťahovala som sa tu asi mesiac dozadu, pár kilometrov odtiaľto pri jazere.'
Zatiaľ som si prechádzala krásne kúsky masívnej skrine, vedľa nej stála lampa so skladaného farebného skla, naozaj ma zaujali
,,Úchvatné!" myšlienka mi vyšla na povrch.
,,Všimol som si ten domisko, keď som šiel na ryby, proste jedného dňa tam bol." škrabal sa po brade a ticho si mrmlal niečo pod nos
Medzi tým vošla jedna pani dnu priamo ku pultu. Tom sa automaticky naviedol za pult a s úsmevom na tvári sa pustil to zaujatej konverzácie.
Ja som zablúdila do druhej miestnosti, medzi police vzadu v predajni. Sama som ani nevedela, či je to stále súčasť predajného miesta. Natrafila som na dvojmetrové kyvadlové hodiny, mohli mať tak vyše sto rokov, možno aj viac, s tmavého masívneho dreva, ručná vyrezávaná práca, gravírované kyvadlo, erbové závažia, ciferník akoby zo zlata. Nemala som ani poňatia koľko by mohli stáť. Rozbúšilo sa mi srdce, je to snaď najkrajšia vec ktorú som videla. V duchu som si predstavovala, kde by som tie hodiny umiestnila. V tom momente som bola ochotná dať za ne všetko. Prechádzala som rukou po boku majstrovského diela, priložila som ucho k stene a srdce mi pomaly začalo biť do rytmu hodín. Bola to pieseň pre moje uši, odsledovala som si ich s každej možnej strany štítok nemali žiaden, ako ostatné neopísateľné kúsky. Asi nie sú na predaj, ale skúsiť sa spýtať, za to nič nedám.
,,Pani Karin, poďte prosím sem!"
Prudko som sa otočila, no výhlad som nemala žiaden, musela som výsť so zadnej miestnosti, prešla som okolo skrine a lampy k pultu.
,,Tam asi nie je už predajná miestnosť, že? Ospravedlňujem sa, ale pri toľkých kúskoch ma to lákalo nazrieť aj tam." Moje pýrenie sa hovorilo za všetko.
Pani sa len začala smiať, sama som nevedela čo si mám myslieť.
,,Ale, to je v poriadku. Ja len že Vám predstavím Vašu najbližšiu susedu. Je to taká naša stálica s tejto oblasti. Takže, toto je vždy mladá a krásna pani Contesa Maria". Contesa bola priblížne Tomov ročník, svieža žena nižšieho vzrastu s krátkymi blond vlasmi a zelenými očami, oblečená elegantne so závanom citrusových plodov. Nedalo sa to nevšimnúť, bol to moc silný parfém.
,,Ach Tom, ty nenapraviteľný lichotník. Teší ma slečna Karin, teda ak sa nemýlim." s úsmevom na tvári mi podávala ruku.
,,Áno stále som slečna, aj mňa veľmi teší.
Vidíte, ešte dobre, že som si tu zašla. Ste prvý koho tu poznám, verím, že dneska ich bude viac."
,,Tak, slečna Karin, vybrali ste si niečo?" Tom konečne prešiel k obchodu
,,Vidíte, o áno, skoro som zabudla zobrala by som túto veľkú skriňu aj tu lampu, teraz však neviem či tie kyvadlového hodiny vzadu sú na predaj, aj tie by som si rada zakúpila." Už som sa nevedela dočkať ako si týmto zariadim podkrovie v starom štýle.
,,Karin, viete hodiny tie nie sú na predaj majú pre mňa obrovskú hodnotu, rád by som Vám však ponúkol iné hodiny. Skriňa a lampa nie sú problém."
Čakala som túto odpoveď, aj tak ma to prekvapilo.
,,Nie ďakujem, keby som si to rozmyslela určite prídem."
Tak teda dobre, teraz neviem ako by som Vám to naložil do auta, ale pošlem synátora nech Vám to dovezie a umiestni kde si budete želať. premeriaval si veci ale isto prišiel na to, že bude musieť aj tak poslať ešte o jedného chlapa viac.
skriňa 2 060,80 $,
lampa 616,90 $
________________________
spolu 2677,70 USD
Vytiahla som bankomatovú kartu a pohľadom som zablúdila do miestnosti kde sa nachádzali hodiny. Vedela som, že nikdy nebudú moje, čo ma veľmi mrzelo, bol to ozajstný klenot.
,,Kedy mi doveziete tie veci?"
,,Boby dorazí zajtra ráno, o takej desiatej by mohol byť u Vás." Tom mi vrátil kartu aj s blokom.
,,Prosím, mohli by ste sa mi tu podpísať, je to taká kronika kupcov".
Hrubá kniha z čiernej kože s vypáleným písmom vyplneným zlatou farbou, naozaj fenomenálne.
,,Samozrejme." Ochotne som sa podpísala pod zakúpeným tovarom.
Pozdravila som sa Tomovi a Contese, za pár sekún som sedela v aute. Chvílku som sa zamýšlala na tým kde pôjdem. Pozrela som sa naokolo a nie veľkej diaľke som zbadala vežičku kostola.
,,Áno, ďaľšia zastávka kostol."
Dag som odstavila rovno pre vstupom, s nádychom som vkročila dnu. Kostolík ma prekvapil svojou skromnosťou, viac menej bol zdobený farebným sklom, cez ktoré pretekali lúče slnka, to ho robilo miestom farieb, pokoja a oddychu. Oltár pozostával so vkusne rezaného mramoru, kríža a miesta pre kázeň. Sadla som si do prednej lavice po pravej strane a v tichosti som sledovala každý centimeter na tomto zvláštnom mieste. V okamihu som vypustila všetky problémy s hlavy a v tichosti som bola sama so sebou pri vnútornom odpočinku.
Zo zadu ma niekto chytil za plece, nezlakla som sa. Cítila som sa tam tak pokojná, že by ma asi nič neprekvapilo.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
roxinka
4. 11.novembra 2010 09:15
páči sa mi to....ale čo nechápem je že keď sa presťahovala pred mesiacom tak si toto všetko obzerá až teraz...radšej by som tam dala asi týždeň....ale je to na tebe....Like it
Napíš svoj komentár