Dneska som musela predýchavať, už som nemala síl aby som sa udržala v pokoji.
Človek nevie čo skôr, plakať, alebo sa smiať, kričať, znepríjemňovať niekomu život, vybiť si na niekom zlosť, myšlienky venovať tomu čo by som mohla tak spraviť, aby som upútala.
Snaď sa mi uľaví....
I keď som sa snažila, bola som plná napätia ktoré sa šírilo ako nejaká cholera, citila som to až to špiku kostí.
Ako dokáže jedna osoba takto našponovať človeka a v ňom sa to ukáže ako dvojnásobná odveta.
Oplieskali ma snaď všetci čerti, už som pomaly nevedela kde je sever a to bol len začiatok
Prišlo to....
Snaď si nemyslite, že to mám ja na svedomí. Hodíte si ma tu napospas vlkom, vyznačíte mi hranicu, kde mám šliapať a po chvíli zistím, že vy ste ma vlastne námatkovo nútili aby som ju porušila.
Síce som si nebola istá, že to pochopí, na mňa to bolo dosť odvážne, zaskočila som som ho.
Pri mojom útoku som si získala väčšinu, síce som si nebola mojím konaním moc istá...
Začalo sa to javiť ako správne rozhodnutie.
Po prudkej výmene názorov to už nebolo o tom dýchať zhlboka, ale udržať sa na uzde........
Nádych a výdych...a znova...nádych a výdych....ale pre začiatok, muselo stačiť toto
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
drilo
4. 5.mája 2010 21:58
len dýchaj janka len dýchaj ... vieš ako sa hovori ... na svete je krásne to že každý deň sa nájde 1000 nových vecí z ktorých ma ide roztrhať
Napíš svoj komentár