Keď som šla na novú školu v novom meste spoznala som jedného chlapca. Volal sa Alex . Bol strašne zlatý. Stále keď som mala nejaký problém, vedel sa ma zastať aj pochopiť ma. Vedela som, že stále môžem prísť za ním a pomôže mi. Každé ráno po ceste do školy ma čakal pred intrákom. Stále som meškala no nič si z toho nerobil. Jedine srandu. Už som ho brala za samozrejmosť. Už som si nevedela ani predstaviť deň či život bez neho. Bol to môj najlepší kamarát skôr už ako brat. Pretože som brata nikdy nemala. Keď sa už priblížilo k maturám, doučoval ma lebo na učenie som bola antitalent. Len vďaka nemu som zmaturovala. Prvý deň vysokej školy na Práve. Pripravovala som sa keď zrazu niekto zvoní. Kto to môže byť ? pomyslela som si. Otvorila som dvere a na verande bola malá kytička ruží s bonboniérou. Z ruží som vytiahla biely papierik na ktorým stálo : “ Všetko najlepšie  . Stretneme sa po škole v kaviarni. Teším sa.“ Cítila som ako sa mi rozbúchalo srdce a podlomili kolená. Bol to určite on. Viem to. Po škole som šla na miesto kde sme sa mali stretnúť. Otvorila som dvere a uvidela ho. Zhlboka som sa nadýchla a šla k nemu. „Ahoj“ povedala som. „ Musím ti niečo povedať. Už to dlhšie nevydržím!“ Postavil sa, pritiahol si ma k sebe a pobozkal ma. Do ucha mi pošepkal „ Milujem ťa.“ Zatvorila som oči a pobozkala som ho. „ Ja teba tiež.“ No nechcem skaziť naše priateľstvo, pretože sa na to poznáme veľmi dlho. Alex je úžasný chalan. Milujem ho. No sme len priatelia. Ale zase iný ako ostatný a je to vidieť.

 Vymyslený príbeh
Komentuj
Napíš svoj komentár