zasa čiernou morou bola.
To, že ma nemáš rád,
kruto si mi povedal.
O moje túžby si ma obral.
Moje sny dnes spľasli
v bubline reality
a ty na mňa stále kričíš
vypadni!
Nikto mi nerozumie,
nikto ma nechápe,
čo dnes prežívam.
Opustil ma,
pobral sa za inou,
na spomienku kruto
zaobchádzal s mojou
hydinou.
Kohútka mi zabil,
sliepky povešal.
Odišiel bez rozlúčky,
len pohlavok mi dal.
A tak, ako vždy,
ostala sama,
nepochopená a
každým odmietaná,
na dvore stáť.
Každý kto sa za mnou obzrie,
len skričí,
vypadni do kôlne.
Nechcela som už viac
počúvať tieto reči,
tak poberám sa tam,
na to smutné miesto
a v kúte povrázok zračím.
Vtom viem čo spraviť mám.
Sliepka navždy sliepkou ostane,
to mi hovoril každý pán, no teraz
odolám a vyhnem sa útrapám.
Povesím slučku z povrázku
a konečne odtisnem stoličku.
Tep sa mi zastaví,
svetlo v diali zračím
a hurá prvý krát,
nie som sama
nepochopená.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár