A teraz na revanš ukážka ŽENSKEJ schopnosti všetko prekrúcať a zveličovať ;)

„Zlatíčko, aký si mal deň?“
„Nič moc... Vlastne som mal hrozný deň. Nič sa mi nedarilo. Ale z toho si nič nerob...“
„Ale už ti je lepšie, nie?“
„Ani moc nie...“
„Akože nie? Veď si so mnou... To ti vôbec nezlepšilo náladu?“
„Ale áno, zlepšilo, len...“
„Nezlepšilo! Teraz len hovoríš to, čo chcem počuť!“
„Nehovorím... Jasné, že mi bolo hneď lepšie, ako som ťa uvidel, len...“
„...len???“
„Proste som mal zlý deň, to je všetko.“
„Hmm... no dobre...“
„...“
„A čo také sa teda dnes stalo?“
„Aaaale... Zobudil som sa asi o piatej ráno. Nejako som nemohol už zaspať potom...“
„Prečo?“
„Premýšľal som...“
„Nad čím?“
„Nad školou, nad prácou a hlavne nad kamarátkou.“
„Nad kamarátkou??“
„No, veď vieš... Už som ti hovoril, že má problémy. Chcel by som jej pomôcť, ale neviem ako.“
„Aha...“
„Čo je?“
„Nič...“
„Urazila si sa?“
„Nie...“
„Ale mne to nepripadá, že by si nebola urazená.“
„Mám byť prečo urazená?“
„Nie, to nemáš...“
„No tak potom sa ma nepýtaj, či som urazená, keď nemám byť prečo!“
„...“
„...“
„Prepáč...“
„Za čo??“
„Ja neviem...“
„Tak potom sa mi neospravedlňuj, keď nevieš za čo!“
„...“
„...“
„Pozri, ja vážne neviem, čo som povedal... Mám tú kamarátku rád, tak by som jej chcel pomôcť a premýšľam nad tým, je na tom niečo zlé??“
„Nie, kým ju nemáš radšej ako mňa...!“
„Ale prečo by som ju mal mať radšej ako teba? Teba ľúbim, ju mám rád iba ako kamarátku...“
„Ale keď ona je taká pekná a super... Je ako princezná v nebezpečenstve a ty ako princ teraz pricválaš a odvezieš si ju na svoj hrad!“
„Na mojom hrade už jednu princeznú predsa mám a v našej krajine sa polygamia neuznáva, pokiaľ viem...“
„No HAHA! Veľmi vtipný si, fakt...“
„Pozri, veď som sa ospravedlnil. Naozaj si pre mňa nenahraditeľná...“
„Hej... nenahraditeľná hysterická krava!!“
„Prečo by si mala byť hysterická krava? To som vôbec nepovedal...“
„Ani si nemusel, ja vidím, ako sa správam a ty si tiež určite uvedomuješ, že takáto som...“
„Nie si hysterická... Len niekedy zveličuješ.“
„JA zveličujem??! Tak prečo so mnou chodíš, keď som taká strašná a všetko zveličujem????“
„Ale veď som nepovedal, že zveličuješ všetko, len občas máš proste takú zveličovaciu náladu...“
„Keď ti to vadí, tak sa so mnou rozíď!“
„Nepovedal som, že mi to vadí, len si proste taká.“
„Časom ti to ale vadiť začne...“
„Zlatko, nechaj to, prosím ťa, tak.“
„Ako chceš!“
„Ďakujem...“
„...“
„...“
„Vidíš a toto mi na tebe strašne vadí! VŽDY, keď je nejaký problém, tak to proste nechceš riešiť!“
„Ale to nemá jednoducho zmysel pre takú hlúposť sa hádať, aj tak to nikam nevedie...“
„Mne sa to ako hlúposť nezdá!“
„Tak to je vec názoru...“
„Presne! A tvoje názory sa s tými mojimi evidentne nezhodujú! Idem radšej domov, dobre?“
„Prečo?“
„Jak prečo? Najprv mi tu rozprávaš, ako myslíš na svoju kamarátku, potom mi povieš, že všetko zveličujem a nakoniec, že som hysterická a riešim hlúposti!“
„Neriešiš vždy hlúposti, ale toto JE hlúposť!“
„Tak ty si mysli, že je to hlúposť, choď si riešiť svoju kamarátku a ja idem domov, čau!“
„Ach, Bože, pomáhaj mi...!“


...Amen

 Blog

30 0 0 0 0

Komentuj

18 komentov k blogu