V nasledujúce dni, bolo to cez prázdniny ... len tak chatujúc ho upútala celkom obyčajná správa dievčaťa ktorá ho zaujala tým, čo napísala na plochu... začal si s ňou písať možno to nebola nejaká dokonalá krásavica ale jemu sa s ňou super písalo.
No po pár dňoch prázdnin cez ktoré mohol byť na nete zistil, že je úplne super a čoskoro si začali pravideľne do noci písavať dlhé správy ... prešli týždne a oni sa spoznávali až jedného dňa ona napísala veci o ktorých dovtedy len sníval ... už to mierilo k tomu, že jeho srdce už predtým sklamané láskou dostávalo druhú šancu a cítil, že našiel niekoho kto je preňho srdiečkom a tou pravou... bol to super pocit ako keby lietal, preto sa s ňou chcel vidieť... mysliac si, že ona po ňom túži, no nevedel vtedy ešte, že nie pre každého majú slovká taký istý význam ako preňho.
No stretko nevyšlo, vždy sa niečo našlo, niekedy tomu uveril, niekedy nie... srdce ho trošku zabolelo, no povedal si, že musí byť trpezlivý a nenaliehať...ich rozhovory pokračovali ďalej a jeho nálada bola raz ako keby bol najšťastnejším človekom na zemi a inokedy radšej ani hlások... jeho oči blúdili v tme...
Ako tak plynuli týždne zvykol si, že to nemá nadej... i už nedúfal že ju uvidí, a bral to tak, že je to najúžasnejšia osôbka v jeho živote ... No ona ho neľúbi (aj keď niekde v hĺbke stále chcel veriť že áno)... čas plynul a po zistení, že on pre ňu nie je tým jediným ktorého volá anjelikom a...a že on je v podstate pre ňu jeden z mnohých a ona má svojho miláčika inde ... bolelo to viac ako keď sa celý doláme, bolelo to tak ako jedine bolí láska ... jeho srdce sa v okamihu natrhlo ...a tušil že toto ani čas len tak nevylieči... vedel, že sa to skončilo no nechcel si to pripustiť..
a v tom sa to stalo bez plánovania, vďaka jej kamarátke... stretli sa. A ... on zistil, čoho sa možno obával viac ako smrti ... to, že je to niekto koho už len ťažko nájde...Bola prekrásna a zároveň taká akú vždy očakával bola preňho dokonalá ...
Prežil s ňou nádherne chvíle... Vedel, že na tento deň nikdy nezabudne ... uplynulo pár dní a raz jeden večer no zábave myšlienky ho naháňali, trápilo ho to čo sa deje, že nevie na čom je ... Preto túžiac to zistiť sa stalo niečo najhoršie, všetko jej vyznal ...ale pochopil, že nie je pre ňu nikto, iba kamarát... jeho srdce už aj tak doráňané sa rozletelo na milióny kúskov... nešlo už vyliečiť ! Proste odišlo s tým dňom... s tými pár hodinkami čo bol s ňou...
Uplynulo mnoho času... uvedomil si, že stratil každú nádej ... odvtedy si s ňou nepísal... ona chcela radšej zabudnúť... časom pribudlo i pár rokov. No spomienky, spomienky zostali... a tam, kdesi hlboko zostala i ona i to, že ju miluje...prežil pár "lások", pár vzťahov...no jeho srdce už nedokázalo to čo pred tým ...
Jedného večera idúc už na svojom aute sa vracal zďaleka z akcie a nemyslel si, že to tak skončí, že si bude musieť sadnúť za volant taký unavený, no inak by sa domov nedostal...vyčítal si to celú cestu... na diaľnici bola obchádzka dostal sa na vedľajšiu .. jemu známu cestu...Bola to v podstate cesta jeho dávnej neopätovanej lásky... klipkajúci očami no zvládajúc cestu prešiel už pár križovatiek aj pár kilometrov...vedel, že sa stať už nič nemôže...jeho oči podvihlo na cestu a uvidel tabuľu s názvom miesta kde bývala... ako keby sa mu zastavil čas...no však iba jemu. Oproti idúce auto ho nabralo v plnej rýchlosti ... jeho auto podľahlo... im sa nič nestalo .. iba pár škrabancov...on však bezmocne zostal ležať... jeho život doháral.. okolo idúce dievča videlo túto haváriu a pretože videla chlapca ležať v kaluži krvi nezostala nečinné stať ... utekala i keď sama nevedela prečo.. chlapec otvárajúc oči uvidel čosi prekrásne... uvidel, svoju krásnu dokonalú priamo pred sebou ... bolo to pár rokov no bol si istý , cítil, že je to ona... chcel sa spýtať...ona pribehnúc spatrila doráňanú tvár a vedela, že to je on...volala záchranku, no vedela, že jeho život už pomaly odchádza... cítila, ako sa vytráca v jej náručí ... dívajúc mu do očí nevedela čo povedať možno klamúc vravela v slzách, že či ju ešte miluje...že ona jeho miluje...že nezabudla na deň z ním ...on svojím zmoreným hlasom povedal poslednú vetu : "Od toho dna čo sme boli spolu si žila pre mňa v spomienkach.. teraz ty mňa vidíš naposledy a dúfam, že na mňa nezabudneš... miluj..." Nedopovedal to... jeho duša vyletela kamsi vysoko do neznáma... od vtedy dievča chodilo každý deň na to miesto kde zomrel zapaľujúc sviečku a spomínala na posledný deň z ním ... :"(
...vďaka za inšpiráciu neznámemu autorovi...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár